Charakteristické znaky jej prozaickej tvorby pre deti a mládež sa prejavujú už v debute
Najväčšie želanie (1986), kde sa pokúša vyjadriť pocity chlapca v situácii sťahovania do nového, cudzieho prostredia a rozvodu rodičov. Poviedky o citových problémoch dospievajúcich dievčat
Ty si moja pevná loď (1988) zachytávajú medzigeneračné napätia vyvolané prvými zrážkami mladých s mravnými defektmi sveta dospelých. Od začiatku 90. rokov silnie v jej tvorbe kresťansko-etický rozmer, najmä v podobe tematického prvku príbehov. V centre záujmu aj naďalej zostáva problém sociálnej a mravnej krízy rodiny, ktorý v próze
Milión krokov do bezpečia (1994) tematizuje prostredníctvom vyhrotených prejavov asociálneho konania dospelých, jej frustrujúceho vplyvu na deti, a dotýka sa aj integrácie telesne postihnutých detí.
Zuzana Stanislavová