Marína Čeretková-Gállová photo 1

Marína Čeretková-Gállová

26. 9. 1931
Zbehy
—  22. 10. 2017
Žáner:
próza, rozhlasová tvorba, scenáristika

Komplexná charakteristika

     Marína Čeretková-Gállová debutovala roku 1962 románom Koniec líšky. Do roku 1970 vydala šesť prozaických diel. Bol to takmer raketový nástup mladej prozaičky. Lenže doba jej cestu zauzľovala a vytvorila tri odlišné obdobia jej života a tvorby.

     Prvé obdobie (do roku 1970) znamenalo výraznú originalitu a kvalitu jej tvorby, ktorá vyplývala z tlakov doby (atmosféra pražskej a slovenskej jari roku 1968), keď tvorivá inteligencia odmietla dogmatický model socialistického realizmu a prijala Garaudyho model „realizmu bez brehov“. Marína Čeretková-Gállová sa napojila na obrodný spoločenský a literárny prúd a vstúpila do literatúry ako novátor. Vo svojich dielach sa ponára do prírodnej podstaty človeka, ktorú deformuje sociálny determinizmus doby. Zapája sa do nonkonformného prúdu mladej slovenskej literatúry (J. Blašková, J. Johanides, R. Sloboda, P. Vilikovský, P. Jaroš a i.), ktorý je nepriamou kritikou tzv. dobovej angažovanej literatúry. Lenže prichádza rok 1968, vstup tzv. spojeneckých armád na územie Československa, ktorý pretrháva obrodný proces spoločnosti a pokúša sa nastoliť cestu tzv. normalizácie, čiže starý monologicko-dogmatický model života, myslenia a tvorby. Marína Čeretková-Gállová neprejde tzv. previerkami, musí opustiť zamestnanie a začať tvrdo zápasiť o svoju holú existenciu.

     V druhom období tvorby (do roku 1989) je jej dielo vytláčané na perifériu literatúry. Nastupuje sedem rokov mlčania (zákazu tvorby). Počas dvadsiatich rokov sa jej podarilo vydať iba štyri epické diela. Spisovateľka zostáva aj v tomto období sama sebou (sústreďuje sa na osudy ženy, na prírodné predpoklady matky), ale všíma si v oveľa väčšej miere ako doteraz aj sociálne motívy človeka v dobe a doby v človeku. Hrdinka románu Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej (1982) prežije všetky vzruchy dospievajúcej ženy, ale aj vplyvy sociálnej a rodinnej reality (rozvrátenej rodiny), až nakoniec nájde happy end v duchu zápasov spoločnosti a literatúry. Preto vydavateľstvo Mladé letá (1982) upozorňuje na obálke knihy, že „dielo je sociálnym príspevkom k umeleckému stvárneniu vážnej spoločenskej problematiky“.

     Nové obdobie života spoločnosti (po roku 1989) mohlo i malo oceniť zásluhy i utrpenie Maríny Čeretkovej-Gállovej. Ak sa to nestalo v náležitej podobe, bolo to dôsledkom literárnej a spoločenskej roztrieštenosti Slovenska. Tretie obdobie tvorby (po roku 1989) autorka začína ako takmer šesťdesiatročná žena a spisovateľka. Vydáva ďalších šesť epických diel, ktoré zúročujú jej záujem o prírodnú podstatu človeka – ženy, umocnenú sociálnym determinizmom, ktoré sa spisovateľka pokúša začleniť a vidieť v hlbších duchovných a transcendentálnych súvislostiach. Zúčastňuje sa na spoločenských a literárnych aktivitách mesta Nitry, ktoré organizuje miestny odbor Matice slovenskej, Nitrianska odbočka Spolku slovenských spisovateľov a Literárny klub Janka Jesenského.

Andrej Červeňák