Martin Bútora

7. 10. 1944
Bratislava
Žáner:
editorská činnosť, esej, literatúra faktu, odborná literatúra, próza, scenáristika

Životopis autora

Martin BÚTORA sa narodil 7. 10. 1944 v Bratislave. Vyštudoval filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1966 – 69 pracoval ako redaktor časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život. V období normalizácie r. 1971 – 77 bol pracovníkom Výskumneho ústavu práce a sociálnych vecí, r. 1977 – 88 pôsobil ako terapeut a sociológ v Protialkoholickej poradni Ústavu národneho zdravia, potom účinkoval krátky čas v slobodnom povolaní. V r. 1989 – 90 bol členom Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu, r. 1990 – 92 poradcom prezidenta ČSFR V. Havla, potom prednášateľom na pražskej Karlovej univerzite a na Trnavskej univerzite, štipendistom americkej Princetonskej univerzity, spoluzakladal Inštitút pre verejné otázky, ktorého je čestným predsedom, v r. 1999 – 2003 veľvyslanec Slov. republiky v USA. V poaugustových časoch totality nemohol dlhý čas publikovať. Autor próz Ľahkým perom (1987); Skok a kuk – vydal spolu s prózou M. Žiaka Bojím sa mať strach (1990, samostatne v r. 2011); Posolené v Ázii (1990). Ako odborný pracovník v oblasti sociológie a protialkoholickej problematiky vydal práce Mne sa to nemože stať (1989) a Překročit svůj stín (1991). Spoluautor scenára filmu Skús ma objať (s M. Puobišom a režisérom M. Lutherom). Výber z publicistických a odborných textov z r. 1967 – 2004 sústredil v knihe Odklínanie (2004), okrem toho vydal publikáciu o občianskom združení na Slovensku po páde komunizmu Keď ľahostajnosť nie je odpoveď (2004), spoluautor kníh o parlamentných voľbách na Slovensku 2006, o holokauste a i. Autorove texty o kľúčových udalostiach a osobnostiach uplynulých dvadsiatich rokov vyšli pod názvom Druhý dych (2010) a spoluautor knihy o časti bývalého bratislavského Podhradia, ktorá bola zbúraná v šesťdesiatych rokoch 20. storočia Stratené mesto (2011, spolu s E. Nižňanský a kol.). Venuje sa aj prekladateľskej činnosti a publicistike.