Ináč Vy budete snáď znať najlepšie, že ja som človek povahy veľmi húževnatej a – čo ako smiešno sa to v ústach doktora vyníma – človek, ktorý verí v Boha i spolieha naňho, že on vie najlepšie, čo k nášmu slúži dobru, nech on sám riadi tedy tú krehkú loďku mojej existencie. A ver mi, nikdy nedoľahol na mňa okamih zúfania ani beznádeje ani tu, ani nikde. Ja som dnes tuná taký veselý, bez všetkej afektácie veselý, ako len človek bezstarostný môže byť veselý, človek, ktorý nesklamal sa v ničom, ani v jednej svojej nádeji, ba prijal sto ráz viac než zaslúžil a desať ráz viac, než sám očakával. Ja som dnes človek najspokojnejší a – v svojom spôsobe šťastný.
z listu Jánovi Slávikovi z Brača 21. septembra 1895
