Pretože písanie je pre mňa vážne a dôležité, tak to nemôže mať nič spoločné s niečím takým profánnym, ako je spoločenská rola. Nechcem nikomu vsugerovať, aby bral moje písanie vážne – je to vážne len pre mňa samého. To nemá nič spoločné s tým, či o mne niekto uvažuje ako o spisovateľovi, napokon, ja sám mám o sebe v tomto smere veľké pochybnosti. Písanie prózy je pre mňa luxus, čo však znamená, že je to zároveň to najdôležitejšie. Tento luxus je pre mňa to, čo robím naozaj, ale čo nemá nič spoločné so spoločenským postavením. Pravdupovediac, ani si nemyslím, že by moje prózy mali nejakú spoločenskú funkciu. Ja nepíšem spoločenský román ako napríklad – mená si dosaďte sami.
