Najnovšiu básnickú tvorbu Martina Prebudilu, knižne publikovanú v zbierkach Takmer o ničom (2010) a 3 bodky o dvoch vytiach... (2014), možno definovať ako typický beletrizovaný denník, v ktorom básnik zobrazuje celoživotný osudový zápas so sebou a so skutočnosťou, do ktorej je svojou existenciou ponorený. Aj pri čítaní najnovších Prebudilových básni vidieť, že sa ešte vždy nezriekol svojich mladistvých inšpirácií; ide aj naďalej o poéziu rozpoznateľnej revolty vyvolanej najrozličnejšími deformáciami skutočnosti, predovšetkým falošnou morálkou, pokryteckými konvenciami a najmä všeobecným poklesom ľudskosti (Adam Svetlík).