Maša Haľamová je autorkou žensky krehkej lyriky, zachytávajúcej prostým, úprimným slovom vzruchy srdca: nenaplnený cit lásky, manželské šťastie, bolesť nad stratou manžela. Tieto tri polohy určujú základnú tóninu všetkých štyroch kníh Haľamovej poézie. Pravda, básnický záber je širší (časté motívy prírodných krás, či skôr očarenia prírodou v Tatrách, kde prežila tri desaťročia, dojmy zo študijného pobytu v Paríži). Organickou súčasťou jej lyrického naturelu je sociálna téma, s badateľsným vplyvom poézie významného českého básnika Jiřího Wolkra, ktorý sa liečil vo Vysokých Tatrách na tuberkulózu. Maša Haľamová nadviazala vo svojej básnickej tvorbe na tradíciu kraskovského symbolizmu, ale často použitý voľný verš ju zblížil s modernými básnickými smermi, ktoré prichádzali po symbolizme. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a presvedčivo artikulovanými citovými zážitkami. Haľamovej ľúbostná lyrika osciluje medzi dvoma hraničnými pólmi lásky: medzi jej zrodením a smrťou. Haľamová je naozajstným majstrom básnickej drobnokresby. I tie najmenšie záchvevy dievčenskej duše zachytáva v presných a čistých tvaroch, ktoré svojou krehkosťou pripomínajú prácu starých zlatníckych majstrov. Básne Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová patria ku klenotom slovenskej ľúbostnej lyriky. Haľamovej spomienky na mŕtveho manžela sa vyznačujú rovnakou emocionalitou a silou citového zážitku a tiež patria k tomu najsilnejšiemu, čo v novšej slovenskej poézii vzniklo. Tam sa autorka od emocionálne ladených veršov dostala k priezračne čistej reflexii a k meditácii nad osudom človeka, ktorý napokon odchádza zo života, v ktorom rozdával lásku.
Vladimír Petrík
