Matej Vojtáš

3. 10. 1904
Spišská Belá
—  22. 5. 1968
Spišská Nová Ves
Pseudonym:
Spišák, Spišiak

Životopis autora

Matej VOJTÁŠ v r. 1919 – 23 študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ a správca pôsobil na ľudových školách r. 1923 – 31 v Toporci, 1931 – 38 v Lieskovanoch a 1938 – 43 v Odoríne, 1943 – 45 osvetový referent na Ministerstve školstva a národnej osvety v Bratislave, 1945 – 46 učiteľ na meštianskej škole, 1946 – 55 osvetový inšpektor Okr. národného výboru, 1955 – 68 pracovník a riaditeľ Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi. Venoval sa regionálnej histórii Spiša, článkami s dejepisnou tematikou prispieval do časopisov Bojovník, Novosti a do regionálnej periodickej tlače (Spišské hlasy, Spišskonovoveský priekopník, Tatranské hlasy), autor vlastivednej monografickej práce Spišská Nová Ves (1957), amatérsky sa zaoberal aj archeológiou a maliarstvom. Udalosti z dejín sa pokúsil spracovať i beletristicky, včlenil sa do skupiny tvorcov slov. historickej prózy. Autor románu Tatárska pohroma (1943) a 2-zv. románu Kumánska krv (1947). Ďalšie jeho historické romány, zbierky čŕt a poviedok i dramatické pokusy ostali iba v rkp. (Pán Váhu a Tatier, 1937 – 43; Smrť Přemysla Otakara II., 1938; Matej Bašo, 1947; Kuruc či labanc?, 1948; Omodejovci, 1958; Hieronym Laski, sluha dvoch pánov; Krvavý meč; Rastislav).