Záujem o básnickú tvorbu začal prejavovať už počas stredoškolského štúdia, keď sa zúčastňoval na redigovaní študentského časopisu Cesta mladých a almanachu Cesta mladých (1968), v ktorých uverejnil básnické prvotiny. Knižne debutoval zbierkou Poľná omša. Je to súbor poetických spomienok na detstvo, rodný kraj, rodičov vo svojráznom prostredí východoslovenskej dediny. Základom tejto Chudovej knižky sú epizódy a atmosféra dedinského života; autor zachytáva predovšetkým ich emocionálne vyznenie. V debute i v nasledujúcich zbierkach Bieliť plátno, Živá voda, Štvorlístok a Tiché svetlo sa Chuda prejavuje ako estetický a etický tradicionalista, opierajúci sa o koncept života založený na skrytých kresťanských zásadách dobra, lásky a úcty a životných hodnotách domova a rodiny. Vo svojom básnickom jadre je tvorcom morálnych kategórií na báze filozofie mravnej obrody človeka. Nasledujúci výber s doplnením nových básní Láska je dom bez zatvorených dverí a zbierka Jablko v dlani zviditeľňujú autorovu kresťanskú orientáciu. Pobyt v Rusku a stretnutie s ruskou literatúrou a umením ho inšpirovali k napísaniu súboru básní Biele noci. V celom súbore dominuje „cestopisná“ reflexia, ktorú vyvodzoval z autentických stretnutí s krajinou Puškina, Dostojevského, Šiškina a Jesenina. Prierez autorovou tvorbou z obdobia od vydania zbierky Jablko v dlani predstavuje zbierka básní Som s tebou v slove. Básne v nej sú usporiadané do štyroch cyklov: Byť, zostať sám sebou, Stigmy času, Slovensko moje a Pod krížom stojím, ktoré predznamenávajú ich zameranie a signalizujú bohatosť a šírku námetov. Potvrdzujú tiež kontinuitu inšpiračných zdrojov i ustálenosť postojov básnika. Prekladá poéziu z ruštiny (N. Rubcov, M. J. Lermontov, J. Jevtušenko), ukrajinčiny, bulharčiny, macedónčiny a češtiny. Na vydanie pripravil verše z pozostalosti svojho krajina P. Horova a básne J. Silana, ku ktorým sa hlási aj ako básnik.
