Michal Dzvoník

28. 12. 1923
Lastomír
—  22. 2. 2016
Košice
Pseudonym:
Emil Dzvoník
Žáner:
próza

Životopis autora

R. 1941 – 44 študoval na poľnohospodárskej škole v Michalovciach a v Sabinove, 1947 – 51 na Vysokej škole politických vied v Prahe. Medzitým bol r. 1945 pracovníkom Povereníctva pôdohospodárstva v Košiciach, 1945 – 47 učiteľom na Dôstojníckej škole pre záložníkov v Poprade a v Košiciach, potom r. 1951 – 53 učiteľom kurzu pre prípravu pracujúcich na vysoke školy v Jasove, 1953 – 59 vedeckým pracovníkom Ústavu dejín KSS v Bratislave, 1959 – 62 robotníkom v bratislavskom závode Kablo, 1962 – 68 odborným asistentom a doc. na Filozofickej fakulte UK. Po r. 1968 v období následnej normalizácie vystriedal viac zamestnaní, 1971 – 74 pracoval ako bibliograf v Univ. knižnici v Bratislave, kde od 1974 žije na invalidnom dôchodku. Autor historických a sociálne ladených románov a noviel, ktoré počas perzekúcie a zákazu publikovania vychádzali pod menom jeho brata Emila Dzvoníka. Debutoval historickým románom z obdobia druhej svetovej vojny Zhoreniská (1976), ktory bol vzapätí preložený do češtiny, nemčiny a poľštiny. Autor románov Slepá jaskyňa (1977), Tetanus (1981) - sa stal podkladom rovnomennej divadelnej hry a podľa románu Dukáty v naftalíne (1982) vznikol film Návrat Jána Petra (1985). Po románe Žiarlivosť (1985) vydal zbierku poviedok Prvý žiaľ (1987).