Michal Šteinhíbel

23. 9. 1901
Modra
—  4. 1. 1988
Bratislava
Žáner:
pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba

Životopis autora

Michal ŠTEINHÍBEL v r. 1916 – 20 študoval na učiteľskom ústave v Modre, 1927 zložil odbornú skúšku pre učiteľov meštianskych škôl v Banskej Bystrici, 1939 – 44 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. R. 1920 – 26 učiteľ v Lešti, Tisovci, 1926 – 38 na učiteľskom ústave v Modre, 1938 – 44 tajomník na školskom inšpektoráte, 1945 – 47 referent na Povereníctve školstva, 1947 – 51 v Št. pedagogickom ústave, 1951 – 52 v podniku Kniha, 1952 – 61 pracovník v Ústrednej technickej knižnici, od 1961 žil na dôchodku v Bratislave a v Modre. Autor próz O neposednom Lackovi (1932), Za smidkou chleba (1934), románom Už nikdy viac! (1935), dievčenským románom Magduša (1941); rozhlasových scénok Ako sme chytali veveričku (1945); detského románu Rušné prázdniny (1946); na dielo Za smidkou chleba s odstupom času nadviazal voľným románovým pokračovaním Svet Paľkovej mladosti (1985). V 1. polovici 40. rokov vydal leporelá a básne na príbehy o zvieratkách Čo zažili kvietky, Letné dobrodružstvo, Od rána až do večera (všetky 1943), Čo sa stalo jednej noci, Radosti maličkých (obe 1944), zbierky Ňumba a Čumba (1946) a Veselo do sveta (1949). Z ruštiny prekladal prózy a divadelné hry pre deti. Venoval sa aj pedagogicky zameranej spisbe, autor a zostavovateľ viacerých čítaniek, učebníc a metodických príručiek pre ľudové školy.