Mikuláš BAKOŠ (dcéra → Zuzana Bakošová-Hlavenková) v r. 1924 – 32 študoval na gymnáziu v Trnave, 1932 – 33 na Vysokej škole obchodnej v Prahe, 1933 – 36 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od r. 1939 bol knihovníkom Univ. knižnice v Bratislave, r. 1943 – 48 pracovník Literárnovedného ústavu SAVU, r. 1948 – 60 prof. na Filozofickej fakulte bratislavskej univerzity, od r. 1960 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, od r. 1964 riaditeľ Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV v Bratislave. Popredný literárny vedec, zakladateľ slov. štrukturalizmu, prekladateľ a pedagóg. Spočiatku sa venoval hlavne prekladaniu umeleckej a odbornej literatúry z ruštiny. Účastník diskusií o nadrealistickej poézii, redigoval prvé zbierky a zborníky nadrealistov, vedecky osvetľoval nástup tejto generácie, venoval sa najmä básnickému jazyku modernej poézie. Autor monografie Vývin slovenského verša (1939, prepracované 1949, 1966), antológie Teória literatúry (1941), knižnej štúdie Problém vývinovej periodizácie slovenskej literatúry (1944), knihy Stalin a umenie (1953). Nadrealizmu venoval publikáciu Avantgarda 38 (1969). Základne príspevky osvetľujúce literárny proces zaradil do kníh Literatúra a nadstavba (1960), Problémy literárnej vedy včera a dnes (1964) a Literárna história a historická poetika (1973).
