Mikuláš Gacek photo 1

Mikuláš Gacek

10. 7. 1895
Budapešť (Maďarsko)
—  22. 1. 1971
Dolný Kubín
Pseudonym:
G. Mikuláš, Mikuláš Chočov, Pavol Jančík
Žáner:
próza

Životopis autora

Mikuláš GACEK – diplomat, spisovateľ, prekladateľ. V rokoch 1911 – 1914 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne. Po maturite od roku 1914 bol vojakom v prvej svetovej vojne, od roku 1915 bol na ruskom fronte, kde ako zajatec pracoval na rozličných miestach (Ašchabad, Kurgan).V roku 1917 vstúpil do čs. légií. Po návrate domov (1920) a absolvovaní notárskeho kurzu v rokoch 1922 – 1926 bol vedúcim notárom v Lokci, 1926 – 1930 v Párnici, 1930 – 1939 v Dolnom Kubíne. V rokoch 1939 – 1940 bol vedúcim kultúrneho oddelenia Ministerstva národnej obrany v Bratislave, 1940 – 1941 tlačovým a kultúrnym atašé v Moskve. V rokoch 1941 až 1945 pracoval na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave. V roku 1945 pri prechode frontu ho odvliekli príslušníci sovietskej vojenskej organizácie Smerš a odsúdili na desať rokov nútených prác v stalinských pracovných táboroch – gulagoch v Kazachstane. Domov sa vrátil až po Stalinovej smrti v roku 1955 a žil v Dolnom Kubíne. V roku 1963 ho najvyšší súd ZSSR rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, nemohol verejne vystupovať, publikovať, v divadlách sa nemohli hrať jeho preklady. Z angličtiny preložil román H. G. Wellsa Prví ľudia na mesiaci. Od začiatku 20. rokov prekladal hlavne klasickú ruskú a neskôr sovietsku prózu (Čechov, Kuprin, Aksakov, Afinogenov, Jelenev, Suchovo-Kobylin, Gorlov a i.) a dramatickú tvorbu (Gogoľ, Čechov, Ostrovskij, Turgenev, Simonov a i.). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významné súbory na Slovensku, jeho preklady vysoko hodnotili mnohí literárni teoretici. V rokoch 1928 – 1929 preložil Štúrovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti a hoci bol text v Matici slovenskej už vysádzaný, jeho vydanie zmarili udalosti okolo konca druhej svetovej vojny. Ako prozaik vydal memoárovú knihu Sibírske zápisky (1936), za ktorú získal Krajinskú cenu M. R. Štefánika. Posmrtne vyšla jeho spomienková štúdia o L. Nádašim-Jégem Rovesník (1995) a obsiahle denníkové záznamy z rokov 1937 – 1944 Surová býva vše pravda života (1996). 
.