Študoval na gymnáziu v Trnave (r. 1936 maturoval), 1936 – 40 slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1939 – 44 bol stredoškolským prof. v Martine, 1945 – 50 riaditeľ gymnázia v Trnave, od r. 1951 pôsobil stále v Bratislave, najprv ako pracovník Literárnovedného ústavu SAVU, 1952 – 53 pracoval na Povereníctve školstva, 1953 – 59 bol vedúcim Katedry slovenčiny na Vysokej škole pedagogickej, 1959 – 64 vedecký pracovník Ústavu slov. literatúry SAV, 1965 – 81 prof. dejín slov. literatúry na Filozofickej fakulte UK. Ako literárny historik sa sústredil na skúmanie slov. literatúry 2. polovice 19. stor., pričom osobitnú pozornosť venoval osobnosti Jána Palárika. Okrem viacerých štúdií je autorom monografie Ján Palárik a jeho boj o demokratizáciu slovenského národného života (1952). V Sborníku štúdií a prác Vysokej školy pedagogickej v Bratislave (1957 – 63) publikoval rozsiahle pramenné štúdie o S. D. Štefanovičovi, K. Banšellovi, J. K. Viktorinovi a i., editor diela J. Palárika a K. Banšella, zostavovateľ čítaniek a učebníc literatúry pre odborné a stredné školy, Antológie realistickej literatúry (spolu s P. Petrusom a P. Mazákom, 1983), vysokoškolskej príručky Úvod do štúdia slovenskej literatúry (1978), ktoré vyšli vo viacerých vydaniach.
