Mikuláš Kováč photo 1

Mikuláš Kováč

18. 5. 1934
Lekér
—  26. 5. 1992
Banská Bystrica
Pseudonym:
Gustáv Kosor, Milan Markus, P. Repáč

Komplexná charakteristika

Už prvá zbierka jeho veršov vyvolala prekvapenie odbornej verejnosti a neobyčajný záujem o autora a jeho poéziu. Zaujal predovšetkým nekonvenčnosťou myslenia a osobitým pohľadom na svet stvárnený neošúchanými sviežimi metaforami, ktoré sú základom jeho poetična. Predstavil sa ako vnímavý a originálny básnik, čo v ďalších zbierkach len ďalej rozvíjal a potvrdzoval. Realitu skutočnosti rozkladá na množstvo prekvapivých obrazov s asociatívnym dosahom, ktoré prekvapujú novou, nečakanou podobou a videním skutočnosti. Básnikova obrazotvornosť unáša čitateľa za hranice všedného videnia a vnímania, ožiaruje ju lúčom sviežosti a v novom usporiadaní poskytuje čitateľovi neobyčajný estetický zážitok. Pri stavbe veršov hľadá svoj vlastný tvar, ktorý má smelú konštrukciu a modernú architektonickú podobu. Má zmysel pre skratku, vie navodiť atmosféru a jednoduchými prostriedkami vyvolať strhujúci, až otrasný zážitok. Jeho videnie vecí a sveta je bohaté. Tematicky je rozmanitý. Vracia sa k vlastným zážitkom z detstva do obdobia druhej svetovej vojny (koncentračné tábory, poprava väzňov, odsun židovského obyvateľstva, utrpenie detí, drastické obrazy vojny, sociálne problémy, životná realita a podobne) s morálnou a etickou zaujatosťou za spravodlivosť. Je to bolestné precítenie minulosti v symbolickej poetickej skratke, s ktorou spája prítomnosť rodnej zeme. Jeho vzťah ku skutočnosti nadobudol charakter vyhraneného básnického prejavu, ktorý má významné zaradenie v slovenskej poézii. Naliehavosť, s akou sa vyjadruje k témam, presahuje hranice malej krajiny Slovenska. Jeho myšlienková mohutnosť má čo povedať všetkým ľuďom, ktorým nie je ľahostajný ďalší vývoj vo svete. V centre pozornosti stoja hodnoty a krásy ľudského života v protiklade k záludnostiam vojnových udalostí. Jeho pohľad na svet je viac ako len pôsobivý, s neodmysliteľným ľudským posolstvom. Aj v ďalších zbierkach sa vracia k motívom Slovenského národného povstania, vojne, do detstva, rodnej obce a kraja a obohacuje ich o významový posun poznamenaný osobnou skúsenosťou života v konkrétnom čase a priestore. Hľadá životné, etické a estetické hodnoty ľudského bytia overené a potvrdzované časom. Nachádza ich v poetickom oživovaní minulosti, akou je národná tradícia, ktorú aktualizuje pre prítomnosť a budúcnosť. V posledných zbierkach, s ktorými prišiel po takmer pätnásťročnej odmlke, pokračuje kontinuálne v tematickej rovine, ale obohatil ich o nové prvky, ktoré svedčia o intelektuálnom dozrievaní autora. Je to predovšetkým symbolika, originálna obrazotvornosť a reflexívnosť, obohatené o vnútorné prežívanie. Citlivá vnímavosť aktuálneho diania ho priviedla až k politickej lyrike, ktorá si ponecháva prekvapivosť metafor a zaujatie, ale aj vyrovnanosť, popri priebojnosti, s výrazovo výsostne poetickým pohľadom na udalosti a život. Básnická tvorba Mikuláša Kováča predstavuje samostatný a originálny výraz, ktorým významne obohacuje podoby slovenskej poézie tým, že objavuje nové horizonty a možnosti poézie aj v takých nepoetických oblastiach ako je vojna. Základnou črtou jeho poézie sú ľudské dimenzie v často neľudských podmienkach života.

Viktor Timura