Milan Augustín photo 1

Milan Augustín

21. 8. 1947
Banská Štiavnica
Žáner:
esej, literatúra faktu, próza, scenáristika, iné

Komplexná charakteristika

Ak sa v súvislosti s dielom Milana Augustína hovorí o fenoméne Augustín, treba povedať, že tento fakt je v skutočnosti rozvíjaním staršej tradície, ktorá nesie meno fenomén Zamarovský. Vzácny a prepotrebný typ literatúry – magicky zasvätený výklad neznámej histórie – má v Augustínovi svojho pokračovateľa. Prvým dielom veľkoryso komponovaného cyklu kníh o ťažbe, spracovaní a obchode s meďou, bronzom, ale i zlatom je kniha Cesty medených a bronzových bohov (1993). Veľký projekt autor začína bansko-hutníckou históriou stredomorských civilizácií. Od Egypťanov cez kúšitskú civilizáciu v údolí Nílu, sýrsko-palestínske pobrežie – od Chetitov, Feničanov až k Etruskom, Grékom a ich kolóniám, antický Rím a jeho vzťahy k severnej Afrike a subsaharskému pásmu. Dielo objavuje aj doteraz neznáme súvislosti, ktoré formovali históriu a historické vzťahy európskeho a afrického Stredomoria s Východnou Áziou, smerujúce postupne do strednej Európy. Kniha Kovové križovatky pani histórie (1994) je dvojknihou, ktorej druhá časť (III. časť cyklu) má názov: Krajina medi a striebra. Obidve časti pojednávajú o ťažbe medi a výrobe bronzu v stredoeurópskom prostredí, ktorého dominantným územím z tohto hľadiska bolo najmä územie dnešného stredného Slovenska. Táto banícko-hutnícko-spracovateľská epopeja od doby bronzovej končí v 18. storočí, keď nastúpila éra gemerského meďorudného baníctva. V dvojknihe sú zasvätené state o veľkomoravskej a ranouhorskej ťažbe zlata striebra a medi. Obdobie Thurzovského a Fuggerovského dobývania medi, a vytvorenie v 16. storočí najväčšieho ťažobno-spracovateľského komplexu vo vtedajšom svete. Historická syntéza pokračuje obchodnými trasami, kadiaľ sa expedovala meď do Benátok, na Balt, ale aj cez Sliezko a Nemecko do nemeckých, španielskych a portugalských prístavov. Osobitným prínosom knihy je spracovanie mediarskych značiek a úvahy o značkách starých stredovekých kamenárov, o ich možnej interpretácii ako číselného kódu vychádzajúceho zo starých kabalistických symbolov sprostredkovaných najpravdepodobnejšie rádom templárov. Štvrtou časťou cyklu o dejinách ťažby a obchodu s meďou je kniha Cesty za obzor (1994), ktorá pojednáva o dejinách islamu, jeho výbojoch do okolitého sveta a jeho vzťahu k starej strednej Európe, Uhorsku, ale i územiu Slovenska. V knihe prechádzame dejinami čarovného Maghribu a subsaharského pásma pretkaného dávnymi cestami diaľkového obchodu. Čitateľ spozná fenomény arabskej kultúry, rekonquistu al-Andalúzie, rozmach španielskeho a portugalského kráľovstva, ich expanziu vôkol západnej Afriky. Zvláštnosťou je, že autor vystopoval cesty slovenskej medi až na Iberský poloostrov, kde sa z nej zlieval bronz, z ktorého sa vyrábali nielen delá, ale i portugalské prútové platidlá manillas.

Peter Valček