Milan Augustín photo 1

Milan Augustín

21. 8. 1947
Banská Štiavnica
Žáner:
esej, literatúra faktu, próza, scenáristika, iné

Napísali o autorovi

Prístup k historickým reáliám, ich projekcia do súčasnosti, či cesta madam histórie k čitateľovi – to je suma rôznych autorských postupov, štýlov a pohľadov. V prípade Milana Augustína a jeho knihy Hľadanie súvislostí (1995), je to v našich „luhoch a hájoch“ literatúry faktu nanajvýš osobitá suma postupov. Dalo by sa hovoriť dokonca o fenoméne Augustín. „Syn kniežaťa Gejzu, Vajk, neskorší Štefan I., bol v nezávideniahodnej pozícii. A práve v tom čase slovienskí veľmoži Hunt a Poznan spolu s nemeckým rytierom Vendelínom (!) opásali mečom Vajka v zimnom tábore v Bíni na dolnom Hrone, čo sa vtedy rovnalo uznaniu za panovníka.“ Táto ukážka z najnovšej Augustínovej knihy tak trochu ilustruje autorský postup. Vyhľadávanie faktov, vynikajúca znalosť archívnych materiálov, priebežné mapovanie „súvislostí“ od najstarších po tie najsúčasnejšie, trebárs aj z agentúrnych servisov. Výsledkom je nový pohľad, často šokujúce „snímanie opony“ zo zdanlivo kanonizovanej histórie.

Maroš Bančej

Literárny zjav menom Augustín v súčasnej rozbujnenej slovesnosti, hoci sa neocitá na križovatke sústredených záujmov alebo sporov, provokuje aspoň rozmanitosť úvah o možnostiach literatúry, ktorá jednou nohou stojí na historických výskumoch či autorských interpretáciách týchto výskumov, a druhou, tou ťažšou, na vyvolávaní otázok z útrobia vstupov do tajomstiev ľudí a dejov; teda literatúry z pomedzia poznaní a tušení, z rozhrania faktu a jeho dosahu. Lebo literárne svojrázny autorský úkaz Augustín je taký: zo stajených rozporov v histórii prichádza – a rozpory aj nastoľuje. Povedzme, rozpor medzi skonvencionalizovaným čítaním a vnímaním dejín – a skutočnosťou, zvyčajne tajomstvom opradenou pulzáciou bývalej skutočnosti; alebo rozpor medzi ustálenou či obohratou pravdou – a opozíciou myšlienkovej skepsy voči nej. Veľmi často je presne toto tvorivým priestorom pre spisovateľa, ktorý vie až ad absurdum vybičovať vlastnú inšpiračnú invenčnosť tvorenia. Výsledkom častejšie ako často býva myšlienková a epická konštrukcia, ktorá nemieni známy fakt nejako fetišizovať, skôr v prípustnom rešpekte ho spochybňovať. Pretože v jeho koncepte literárneho tvorenia nie je natoľko v centre fakt, skôr autorova myšlienka naň, autorský intelektuálny prienik do jeho jadra. Nie, nemám tu na mysli prerábanie skutočnosti, ale jej dorábanie podľa dimenzií autorských predstáv o skutočnosti a jej historickom obklopení.

Pavol Števček

Kto aspoň trochu pozná tvorbu Milana Augustína, vie, že tohto autora možno označiť ako širokospektrálneho. Jeho záujmy sú neuveriteľne široké. V jeho najnovšej knihe Pod závojom bohyne Maat (2004) akoby mu však tematické i štýlotvorné zábery splývali a prelínali sa. Augustín, nabitý zaujímavými poznatkami, čo mu možno len závidieť, čitateľa v bohatých diskurzoch oboznamuje so všetkým možným. (...) Na druhej strane treba popravde priznať, že práve priveľká diskurzívnosť čitateľa odvádza od hlavnej línie. Pod závoj bohyne Maat ukryl autor inšpirácie na niekoľko ďalších kníh. Možno práve v tejto prednosti je aj najväčšia slabina diela. (...) Autorovi možno vytknúť, že síce dokáže vyvolať napätie, očakávanie odhalenia tajomstva, ale v množstve rôznych myšlienok sa mu tajomstvo buď rozglejuje, alebo čitateľ vlastne zistí, že mu ho autor už dávno prezradil.(...) Milan Augustín, zdá sa, sa bráni zaradeniu do kategórie autorov literatúry faktu. Osobné až intímne vyjadrenia, ktoré sa prepletajú pomedzi odborne fundovanými zamysleniami, vytvárajú zaujímavú koláž, aj keď občas trochu násilnú. Tiež nie každému zavonia skromnosťou časté pripomínanie autorových literárnych aj neliterárnych aktivít i pochvál jeho osoby najmä z úst neslovenských odborníkov.

Ľuboš Svetoň

Autor je plnokrvný myšlienkový experimentátor a rád odvážne modeluje historické situácie, ktoré mohli, ale aj nemuseli nastať v určitých spoločenských podmienkach. Bez zábran polemizuje s tradičnými schémami a teóriami, ktoré považuje za výzvy na hľadanie iných možností, lebo usudzuje, že všetky udalosti v dejinách sa predsa mohli stať viacerými rozličnými spôsobmi. Akýkoľvek fakt, ktorý nie je dokázaný na sto percent, poskytuje dosť priestoru na rôzne modifikácie svojej vlastnej podstaty. A to je voda na mlyn pre autora Augustínovho typu a zamerania. Nastoľuje nové otázky a iba naznačuje možné odpovede.

Roman Kaliský-Hronský