Milan Jurčo sa narodil 6. apríla 1931 vo Východnej. V r. 1946 – 47 študoval na obchodnej škole v Liptovskom Mikuláši, 1947 – 48 na obchodnej akadémii v Košiciach, 1949 – 51 na Vyššej hospodárskej škole, 1952 – 55 slovenčinu, dejepis a občiansku náuku na Pedagogickej fakulte UK, 1955 – 58 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V r. 1951 – 52 pracoval ako referent v závode Investa v Bratislave, 1955 – 56 učiteľ v Ružomberku, 1956 – 59 asistent na Katedre slovenčiny Vyššej pedagogickej školy v Banskej Bystrici, 1959 – 61 prof. na Strednej poľnohospodárskej škole technickej v Mošovciach, 1961 – 62 redaktor denníka Smer, 1962 – 69 Čs. rozhlasu, 1969 – 73 odborný asistent na Katedre slov. jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty, v r. 1973 – 84 a 1988 – 90 referent Krajskej organizácie pre rozvoj techniky, medzitým dokumentátor Ústavu lúk a pasienkov, po rehabilitácii od r. 1990 prednášal teóriu a dejiny slov. literatúry na Pedagogickej fakulte a na Fakulte humanitných vied Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici. Zomrel 24. júna 2012 v Banskej Bystrici. Venoval sa literárnej kritike, teórii a histórii najmä so zameraním na oblasť literatúry pre deti a mládež a žáner literatúry faktu. Od r. 1955 publikoval časopisecky metodické články, kritiky a recenzie, v r. 1962 – 69 sa orientoval na rozhlasové žánre (reportáže, rozhovory, pásma). V rámci dejín slov. literatúry pre deti a mládež sa zaoberal postavou Ľ. Zúbka, o ktorom vydal monografiu Dielo Ľuda Zúbka (1985), na vydanie pripravil 5-zv. Vybrané spisy Ľuda Zúbka (1982 – 86) a výber z jeho pozostalosti pod názvom Zo zamknutej záhrady (1987). Autor publikácií Návrat prozaičky Jaroslavy Blažkovej (1992), Dotyky a prieniky nad textami diel literatúry pre deti a mládež (1997), Paradoxný svet literatúry faktu (2000), štúdií o slov. spisovateľoch Z prelomu storočí, z rozhrania žánrov (2006) a biografickej knihy o Jurajovi Kuniakovi Obnažovanie koreňov (2007); editor diela Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Ondrejova, Ľ. Zúbka.
