Milan Lajčiak študoval v rokoch 1936 – 1944 na gymnáziách v Košiciach a v Prešove, 1947 absolvoval Vyššiu ústrednú školu Ústredného výboru KSČ v Prahe. V roku 1944 účastník SNP, 1945 zatknutý a väznený v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a v rakúskom Puppingu. V roku 1945 redaktor časopisu Východoslov. partizán a pracovník Ústredného výboru KSS pre východné Slovensko v Košiciach, 1945 – 1946 Čs. rozhlasu v Bratislave, tajomník Okr. výboru KSS v Gelnici a 1946 – 1947 oblastného výboru KSS v Košiciach, 1948 – 1950 pracovník sekretariátu Ústredného výboru KSS, 1950 – 1952 tajomník Čs.-sovietskeho inštitútu, 1952 – 1954 tajomník a predseda Zväzu slov. spisovateľov, 1955 – 1956 pracovník Povereníctva kultúry v Bratislave, 1956 – 1961 radca čs. veľvyslanectva v Moskve, 1961 – 1967 redaktor denníka Pravda, 1967 riaditeľ Divadelného a literárneho zastupiteľstva (DILIZA), 1967 – 1968 šéfredaktor týždenníka Predvoj v Bratislave, 1968 – 1975 pracovník čs. Ministerstva zahraničných vecí, z toho 1969 – 1975 veľvyslanec ČSSR vo Švajčiarsku, 1975 – 1981 námestník riaditeľa Čs. filmu v Prahe, od 1982 žil v Bratislave ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Jeden z hlavných reprezentantov nastupujúcej vlny tzv. slov. socialistickej poézie. Autor zbierok Súdružka moja zem (1949), Pozdrav (1949), Nenávidím a milujem (1950), Pieseň o veľkom priateľstve(1950), Ráno (1951), Vernosť (1952), Listy z ďaleka (1954), Ich nezarastie bodľačie (1954), Živý ku živým prichodí (1955), Krvavým potôčkom (1956), Noc na Kintamani (1957), Kniha istoty (1960), Osudy (1964), Nahá neha (1965), Úskalia (1973), Listy sivovláske (1974), Z nových listov sivovláske (1978), Súzvuky (1983), Slovo ľuďom dobrým (1986). Detskému čitateľovi je určená zbierka Verše deťom (1952); autor úvah Jesenné eseje (1970); posmrtne vyšli jeho publicistické práce Básnik a doba (1988). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti, preložil poéziu sovietskych (V. V. Majakovskij, K. M. Simonov, A. A. Surkov, N. S. Tichonov) a českých básnikov (J. Wolker, V. Nezval, F. Halas, V. Holan).
