Milan Lasica ukončil v roku 1962 Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Potom pôsobil ako herec v Tatre a v Divadle na korze, kde sa profiloval v komediálno-kabaretnej dvojici s Júliusom Satinským. Politický kabaret dvojice L+S svojskou iróniou, využívajúcou motívy absurdného humoru a relativizácie tzv. nedotknuteľných hodnôt – napríklad v hre Nečakanie na Godota (1968), v ktorej umelecky reagoval aj na vstup vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR roku 1968, patrí k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku v uvedenom žánri vzniklo. V roku 1970 však pre odvážnu kritiku okupačných pomerov divadlo zatvorili a Lasicovi so Satinským zakázali umeleckú činnosť. V rokoch 1970 – 1971 pôsobili preto obaja v kabaretnom divadle Večerní Brno. Potom sa vrátili na Slovensko a účinkovali na Novej scéne. V roku 1982 vzniklo poetické a kabaretné divadlo Štúdio S v priestoroch slávnej Tatra Revue, kde L+S začali opäť pôsobiť ako dvojica. Lasica sa neskôr stal riaditeľom Štúdia S (neskôr premenovaného na Štúdio L+S). V rámci televíznej tvorby patril medzi stálych hostí relácií Sedem či Zlaté časy. Zomrel pri klaňačke po odspievaní skladby Ja som optimista počas výročného koncertu skupiny Bratislava Hot Serenades dňa 18. 7. 2021.
