Milan ŠIMEČKA (syn → Martin M. Šimečka) r. 1949 – 53 študoval ruštinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, od 1954 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od 1957 prednášal filozofiu na Vysokej škole múzických umení, po 1970 v čase normalizácie politicky prenasledovaný, pracoval vo viacerých robotníckych povolaniach, zapojil sa do disidentského hnutia, 1981 – 82 väznený. Po 1989 predseda Rady konzultantov prezidenta republiky V. Havla. Autor diel Sociálne utópie a utopisti (1963), Kríza utopizmu (1967). Od 1975 publikoval samizdaty a v zahraničí eseje, fejtóny a knihy, v ktorých analyzoval mechanizmus totalitných režimov a glosoval aktuálne politické dianie. Uverejnil politickú esej Obnovení pořádku (1979), esej Náš soudruh Winston Smith (1984), meditatívne fejtóny Kruhová obrana (samizdat 1985, 1992), denník o česko-slov. ceste k slobode Konec nehybnosti (1990), ďalej Dopisy o povaze skutečnosti (samizdat 1982), Světelná znameni (samizdat 1984, knižne 1991), Dopisy z vězeni (1999), kniha Veľký brat a Veľká sestra (s M. Kusým, 2000) sa viaže k r. 1979 ako výrečný dokument o intelektuálnom vývine slov. disidentov z radov bývalých komunistov. Posmrtne vyšla z pozostalosti aj jeho ďalšia kniha Společenství strachu a jiné eseje (2003).
