Milan Vároš photo 1

Milan Vároš

30. 3. 1937
Bytča
Žáner:
literatúra faktu

Napísali o autorovi

Vároš na viacerých príkladoch poukázal, že mnohé diela, ktoré vznikli u  nás, sú v cudzine. Napríklad všetky obrazy slovenského maliara Karola Marka sú v zahraničí, no iba jeden sa roku 2007 dostal do vlasti z Brazílie a je ozdobou zbierok SNG. Pri zbieraní materiálov natrafil Milan Vároš aj na prípady, ktoré zatiaľ nemožno objasniť. Milanovi Várošovi určite nejde iba o zhromaždenie čo najväčšieho počtu faktov, ale aj o to, aby z faktov vyťažil príbehy tvorcov.

Ivan Szabó, Knižná revue 14-15/2012
 
Vážený pán Vároš!
Doniesli ste mi Vašu knihu Putovanie za krajanmi aj Stratené slovenské poklady, vzrušujúce čítanie o otrasných osudoch našich umeleckých diel a pamiatok, z ktorých väčšina skončila v zahraničných múzeách a galériách, hoci ich naši predkovia nepredali, nepožičali a nedarovali.
Od Vašich krásnych kníh, naplnených aj dokumentárnymi ilustráciami, ktoré neboli ešte u nás publikované, sa nemôžem odtrhnúť.
Podpisujem sa pod slová, ktoré pri Vašej sedemdesiatke uverejnili Slovenské pohľady č. 3 + 4/2007, že ste autor detektív, že slúžite nášmu národu, jeho dejinám a našej dedovizni.
Teším sa aj na Vaše ďalšie dielo Osudy aj (slovenských) umeleckých diel.
Želám Vám, aby ste objavili ešte veľa neznámych faktov z našej národnej minulosti, v ktorej často dupali cudzí.
So srdečným pozdravom
Milan Rúfus
V Bratislave 14. novembra 2007
 
           
 
Stopár národných hodnôt. Takto sa mi žiada nazvať neúnavného pátrača slovenskej pravdy. Záber jeho tvorby za pol storočie jeho práce v žurnalistike a v literatúre faktu  je úctyhodne široký: od zápasu za očistenie pamiatky M. R. Štefánika po odkrývanie zlodejstiev v klenotnici národnej kultúry a pamiatok. Vždy mal tri vlastnosti: talent, pracovitosť a ctižiadosť.
            Milan Vároš si našiel svoj priestor – v dejinách plných prázdnych miest. Jeho Stratené slovenské poklady sú bez konkurencie objemom i rozsahom najväčšie knihy, ktoré po novembri vyšli na Slovensku.
 
Ján Čomaj
v časopise Slovensko 1/2010
 
 
 
Vážený pán Vároš,
veľmi si vážim – nielen ako minister , ale aj ako čitateľ – vašu zanietenú novinársku a spisovateľskú prácu pri mapovaní a objasňovaní rôznych záhad histórie, najmä v súvislosti so zmiznutými drahocennosťami, dokladom čoho sú knihy Osudy zlatých pokladov, Putovanie za krajanmi a iné.  Sú významným príspevkom k dôkladnému poznaniu neznámych stránok nášho kultúrneho dedičstva.
V mojom dekréte k udeleniu ceny ministra kultúry SR sú slová, že toto ocenenie dostávate za roky objavnej práce pri odhaľovaní zložitých osudov umeleckých diel a pamiatok, ktoré sa stratili alebo boli vyvezené z územia Slovenska...
                                                         Marek Maďarič, minister kultúry SR (2007)
 
Vydaním 2.dielu Stratených slovenských pokladov zavŕšil renomovaný spisovateľ M. Vároš svoj ojedinelý projekt o osudoch našich umeleckých diel a pamiatok. Vystopoval, spracoval, zatriedil a posúdil nesmierne množstvo historických faktov z rôznych oblastí umenia, spisby, slovenských, maďarských, nemeckých a českých reálií i znalosti dobových umeleckých smerov a medzinárodných súvislostí. A nielen to. Mnohé príbehy o slovenských pokladoch, dnes už pod cudzou správou, vyžadovali až detektívne schopnosti vypátrať ich bizarné osudy. Milan Vároš prejavil mimoriadne nadanie, vytrvalosť,  či až zaťatosť. Skumuloval v sebe talent i kapacitu niekoľkých inštitúcií takého rozsahu, že možno hovoriť o encyklopedických danostiach autora... Nabáda nás, ako sa máme správať. Teda postupovať tak, aby nemal pravdu V. Mináč vo svojom diele Dúchanie do pahrieb, že nemáme historické vedomie, lebo sme nemali kráľov.
JUDr. Anton Blaha
Literárny týždenník 15 – 16/2008
 
 
            Zásluha Várošových výpravných kníh spočíva aj v tom, že v nich prvýkrát na Slovensku uverejňuje aj fotografie viacerých vynikajúcich slovenských diel, ktoré akoby sa takto vracali spoza hraníc aspoň na okamih domov...
M. Vároš dáva na pravú mieru niekoľko nepresností. Napokon informuje i o tom, ako sa v tejto veci opakovane obracal na vysokých štátnych a politických činiteľov, aby boli iniciatívni vo veci návratu nášho národného majetku. Zvyčajne bez akéhokoľvek ohlasu. Zmení sa niečo na osude slovacík, o ktorých sa tu píše, po týchto objavoch a po tejto inventarizácii?
Prof. PhDr. Slavomír Ondrejovič
bývalý riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV
Knižná revue 5/2008

  

            Známy novinár a publicista Milan Vároš pokračuje v neúnavnom pátraní po umeleckých pamiatkach, ktoré kedysi zdobili kostoly, kaštiele a ďalšie šľachtické sídla na Slovensku. V putovaní po archívoch, múzeách a galériách podstúpil priam detektívnu prácu, aby na konci cesty musel v mnohých prípadoch s povzdychom konštatovať: „Ten obraz zmizol skrátka bez stopy.“
Sledujúc zložité osudy umeleckých pamiatok, ako prechádzali z rúk do rúk, strácali sa v prepadlisku dejín a znovu sa z neho vynárali, aby napokon zmizli v nenávratne alebo skončili v depozitári národnej galérie susedného štátu, Vároš búra rôzne mýty a uvádza veci na pravú mieru.
 
Vladimír Jancura, Pravda 17. marca 2007