Milan Vároš photo 1

Milan Vároš

30. 3. 1937
Bytča
Žáner:
literatúra faktu

Stručná charakteristika

Milan Vároš debutoval literárnou reportážou Hitler žije, chyťte ho!, v ktorej sa mu cez príbehy pohlavárov nemeckého fašizmu podarilo vytvoriť symbolické memento pred recidívami fašistických prejavov. V nasledujúcej rozsiahlej knihe literatúry faktu Osudy zlatých pokladov na základe poznania archívnych materiálov a dostupnej literatúry spracoval históriu štátnych pokladov, ktoré sa stávali predmetom záujmu agresívnych síl v prelomových historických obdobiach vojnových rokov. Brilantne a vzrušujúco napísaná kniha sa stala na konci 60. rokov 20. storočia skutočným bestsellerom. Autor sa k tejto téme znovu vrátil o niekoľko rokov vo voľnom pokračovaní, ktoré vyšlo pod názvom Poklady smrti a neskôr v knihe Vraky lákajú. Keďže ju dokončil až v r. 1984 – v čase nemilosti normalizačného režimu – kniha mohla vyjsť len v zahraničí, v Záhrebe. Na slovenský knižný trh sa dostala až v r. 2002. Toto obdobie však Vároš využil, aby knihu prepracoval, doplnil o nové poznatky a zmenil aj jej názov na Vraky plné pokladov. Čitateľom v nej ponúkol tragédie desiatok lodí s drahocenným nákladom, z ktorých sa mnohé zaradili do svetovej histórie a ich stroskotanie zmenilo beh dejín. Takým bolo potopenie neporaziteľnej španielskej Armady r. 1588, ktorú potopila anglická flotila pod vedením slávneho piráta Francisa Draka, či stroskotanie luxusného parníka Lusitania, ktorý sa stal obeťou útoku nemeckej ponorky a jeho tragédia urýchlila vstup USA do prvej svetovej vojny. Množstvo nazhromaždeného materiálu o stroskotaných lodiach autor podáva v širších spoločensko-historických súvislostiach, nezabúdajúc ani na početné námorné bitky. Z novodobejších dejín najviac zaujali vraky z napoleonských vojen a prvá a posledná plavba „nepotopiteľného“ Titanicu. Príbehy potopených lodí s drahocenným nákladom od antických čias až po druhú svetovú vojnu navyše doplnil aj množstvo obrazového materiálu, a tak ponúkol čitateľom zaujímavú históriu slovom i obrazom. Milan Vároš pútavo rozpráva tragické príbehy stroskotaných lodí a  dokazuje, že hľadanie pokladov je rovnako vzrušujúce, ako boli drámy posledných chvíľ na lodi. Mnohí šťastní nálezcovia pokladov chceli predovšetkým zbohatnúť, lenže skutočná podmorská archeológia má aj iné ciele a úlohy. Vďaka nej sa podarilo zachrániť množstvo vzácnych umeleckých predmetov, sôch, ale aj vecí obyčajnej dennej spotreby, ktoré dnes môžu obdivovať návštevníci v mnohých múzeách sveta. Reálie na knihu získal autor v mnohých archívoch, múzeách a galériách prakticky na celom svete aj počas svojej cesty, v rámci ktorej mapoval osudy diplomatov, generálov a ďalších významných Slovákov. Tie potom zahrnul do publikácie Putovanie za krajanmi, za ktorú získal Zlatú medailu OSN a Cenu a prvé čestné uznanie Pamätnej nadácie Dr. Jána Papánka v New Yorku. V ďalšej literárnej reportáži Posledný let generála Štefánika sa zaoberá záhadnými okolnosťami leteckého nešťastia, pri ktorom zahynul M. R. Štefánik. Celú udalosť vníma v širších spoločensko-politických súvislostiach a na základe vlastného výskumu prináša mnohé dosiaľ neznáme skutočnosti. Na stranách rozsiahleho diela Stratené slovenské poklady (s bohatou obrazovou prílohou aj s doteraz u nás nepublikovanými dokumentárnymi ilustráciami) sa mu podarilo vďaka mnohoročnej objavnej, priam detektívnej práci predstaviť strhujúce príbehy o nevšednom bohatstve našich predkov. Azda každý zo spomenutých artefaktov má pohnuté dejiny, prešiel kľukatú cestu stáročiami, nejeden z nich možno dnes nájsť napr. v Kresťanskom múzeu v Ostrihome, v Maďarskej národnej galérii a v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, v Múzeu Viktórie a Alberta v Londýne, v Katedrále sv. Víta v Prahe a i.  Kniha znamená prvé podrobné zmapovanie našich umeleckých diel a pamiatok v zahraničí.  Za túto publikáciu dostal Milan Vároš viacero ocenení: Cenu ministra kultúry SR, Cenu Klubu spisovateľov literatúry faktu, Cenu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, Cenu Egona Erwina Kischa a Vianočnú cenu Matice slovenskej. Vnateraz poslednej knihe literatúry faktu Záhady Nesmrteľnej milenky. Beethoven, ženy, Slovensko predstavil životopisný príbeh svetoznámeho hudobného skladateľa L. van Beethovena, jeho lásky s viacerými ženami, interpretované pomocou géniovho chýrneho listu Nesmrteľnej milenke, ktorý našli po jeho smrti v tajnej zásuvke písacieho stola. Kniha obsahuje početné, u nás neznáme dokumentárne ilustrácie. Téme dramatických príbehov vzácnych diel a ich autorov sa venuje i v najnovšej tvorbe – Osudy umeleckých diel a ich tvorcov, Osudy umeleckých zbierok a Velikáni výtvarného umenia.