Milan VÁROŠ po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v Bytči (1955) pracoval rok v rodnom meste ako redaktor okresných novín Nová roľa. Potom študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1956 – 1962). V r. 1960 – 1969 bol redaktorom denníka Smena. Čitateľov vtedy zaujali jeho reportáže najmä o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ale i rozhovory o päťdesiatych rokoch s bývalým všemocným ministrom národnej bezpečnosti Karolom Bacílkom či historikom Ľudovítom Holotíkom. Po nástupe normalizácie bol jedným z troch publicistov, ktorých ako prvých prepustili z redakcie Smena a mal zákaz publikovať. Od r. 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, kde redigoval edíciu Dobrodružné romány. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom týždenníka Život. Novou koncepciou sa zaslúžil, že náklad časopisu stúpol zo 72 000 výtlačkov na 265 000. Od r. 1995 bol aj šéfredaktorom mesačníka Rodina. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. Knižne debutoval roku 1964 publikáciou Hitler žije, chyťte ho! O tri roky neskôr napísal knihu Osudy zlatých pokladov, v ktorej jasne naznačil smer svojej ďalšej publicistickej, umeleckej i vedecko-výskumnej tvorby. Mimoriadne pútavým spôsobom priblížil dramatické príbehy vzácnych umeleckých diel, ich krádeže a neraz ich veľmi záhadné zmiznutie. Na rozdiel od mnohých vtedajších bádateľov, historikov a spisovateľov podklady nehľadal len v archívoch, ale využíval aj tzv. oral history, aj keď sa v tom čase tento termín nepoužíval – navštevoval ešte žijúcich svedkov udalostí, najmä v súvislosti s osudmi drahocenností počas Slovenského národného povstania i druhej svetovej vojny. Ani počas nemilosti normalizačného režimu Milan Vároš nerezignoval. Študoval a zbieral materiály o záhadách pokladov nevyčísliteľnej hodnoty. Výsledkom jeho bádania bola kniha Vraky plné pokladov, ktorá paradoxne vyšla najprv v roku 1988 v zahraničí, vo vtedajšej Juhoslávii, pod názvom Olupine zovu ako jediné dielo slovenského spisovateľa vydané počas normalizácie najprv v zahraničí a až po štrnástich rokoch od prvého vydania v chorvátčine vyšlo zároveň v slovenčine i v češtine. Po páde komunistického režimu patrí medzi najplodnejších spisovateľov literatúry faktu u nás. Tragickú smrť Milana Rastislava Štefánika opísal v knihe Posledný let generála Štefánika. Počas ciest do zahraničia sa stretával so Slovákmi, ktorí sa úspešne presadili vo svete, ich osudy opísal v knihe Putovanie za krajanmi. Na začiatku nového tisícročia sa vrátil k svojej najobľúbenejšej téme, k príbehom o vzácnych skvostoch nášho i svetového umenia. V krátkom čase vydal niekoľko rozsiahlych kníh, dvojzväzkové Stratené slovenské poklady, Osudy umeleckých diel a ich tvorcov, Osudy umeleckých zbierok, Velikáni výtvarného umenia a Poklady panovníkov a slovenskej šľachty.
