Môj román Železom po železe leží odložený v rukopise a trpezlivo čaká na príhodnejší čas, opäť na nejaký odmäk, v ktorom by mohol uzrieť svetlo sveta. Lenže tu nezáleží na čase. Raz vyjde. Musí vyjsť, ak sa odhodláme žiť naozaj po novom – bez vojen a bez nezmyselného kynoženia. A to raz bude. Musí byť, ak je v nás štipka triezveho rozumu.