Už počas vysokoškolského štúdia (od roku 1993) publikoval v študentskom časopise Proglas recenzie, úvahy o literárnych dielach a krátke poviedky. Od roku 1995 začal uverejňovať recenzie v periodikách Slovenské pohľady, Knižná revue, Literika a Literárny týždenník. V tom istom roku začal publikovať články v časopise Historická revue. V roku 1995 vďaka Ondrejovi Hercovi publikoval prvú štúdiu venovanú slovenskej fantastike v zborníku finálových poviedok Ceny Gustáva Reussa Krutohlav. V roku 2001 sa umiestnil vo finále súťaže Cena Gustáva Reussa, v roku 2002 získal v tejto súťaži druhé miesto. V nasledujúcich rokoch sa viackrát umiestni vo finále Ceny Karla Čapka (súťaž československého fandomu o najlepšiu poviedku v oblasti fantastiky), roku 2005 získal za poviedku Lístok na cestu niekam v spomenutej súťaži (kategória mikropoviedka) prvé miesto. V tejto súťaži sa teda v nasledujúcich rokoch zúčastnil ako porotca a autor (paradoxne v uvedenom poradí). Pokračoval v publikovaní recenzií a článkov v Historickej revue a štúdií v zborníku Krutohlav a časopise Literika. V roku 2000 sa stal členom literárneho klubu Generácia, kde neskôr uverejnil prózu v zborníku Generácia – prvý zborník (2005). Od roku 2000 pravidelnejšie publikoval v časopise Fantázia. Okrem recenzií a krátkych reportáží viedol rubriku venovanú starým knižkám z oblasti fantastiky pod názvom Fantastický antikvariát. Priamym pokračovaním rubriky je Literárny antikvariát publikovaný na stránkach Slovenských pohľadov od jesene roku 2008. V rokoch 2005 – 2007 publikoval poviedky určené detským čitateľom v zborníku Poletíme za dúhou, od januára 2009 aj príspevky beletristického i náučného rázu v časopise Zornička.
Roku 2001 ako spolupracovník Ondreja Herca knižne debutoval literárnohistorickou publikáciou Slovenská fantastika do roku 2000. Táto práca sa stala materiálovým, koncepčným i metodologickým východiskom jeho samostatnej monografie Dejiny slovenskej literárnej fantastiky (2007).
V roku 2007 publikoval autobiograficky ladený román Šťastie za dverami, v nasledujúcom roku zbierku fantasy poviedok Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku.
Pre prozaickú tvorbu Miloša Ferka je charakteristické plynulé prelínanie realistických a fantastických motívov. V oboch prípadoch dominuje záujem o detail, ktorý sa stáva základom (často epizodického) mikropríbehu. Autorova schopnosť poetického videnia sveta v kombinácii s iróniou a sebairóniou a prienikom pod povrch zdanlivo banálnych situácií pôsobí silným dojmom najmä na krátkej ploche. Spontánny rozprávačský živel rozsiahlejších prozaických celkov smeruje v množstve retrospektív a odbočiek k nižšej komunikatívnosti textu. Napriek minimálnej miere kompozičnej disciplíny dokáže autor čitateľov zaujať tragikomickým videním sveta i hutným podaním dejovej línie. Vnímanie textu neuľahčuje nevyváženosť vonkajšej a vnútornej línie Ferkových próz. Dejová zložka je často vyrozprávaná stručne, načrtnutá bez potrebných detailov, naopak, nadmerné miesto v texte zaberá zložka introspektívna, často spätá s reflexiou. Obnažovanie a sebaobnažovanie hrdinov či rozprávača pôsobí zničujúco na dejovú líniu prózy. Prudkou, miestami nesúrodo pôsobiacou zmenou tempa autor zdôrazňuje, rozvíja a variuje retardujúce detaily. Tento postup je niekedy na úkor súdržnosti textu ako celku. Zaujímavé plôšky mozaiky pri pohľade zhora pôsobia neprehľadne – pri menej pozornom čítaní môžu zahmliť autorov zámer.
Ferkova chuť rozprávať a tvoriť nové, hoci bizarné, no nesporne zaujímavé obrazy je prísľubom – pravda, len v prípade, ak sa autorovi v budúcnosti podarí prostredníctvom väčšej tvárnej disciplíny koncipovať text ako súdržnejší celok.
V roku 2009 mu vyšla knižka venovaná mládeži pod názvom Svet je hra, v roku 2010 autorská rozprávka so zvieracími hrdinami Rodinný výlet (2010).
Na stránkach časopisov Proglas a Fantázia uverejnil niekoľko prekladov odborných článkov a poviedok z poľštiny. Roku 2007 sa ako prekladateľ niekoľkých poviedok podieľal na zostavovaní antológie poľskej fantastiky Železný generál (editor a spoluprekladateľ Martin Králik). V tom istom roku vytvoril aj svoj samostatný preklad – výber z poviedok ruského autora Viktora Pelevina Relics. Od roku 2007 je členom Slovenskej spoločnosti prekladateľov umeleckej literatúry.
Radoslav Matejov
