Všetky veci, ktoré robím: pesničky, výtvarníctvo či poviedky, spracovávam v takých kruhoch. V jednom období píšem texty, v ďalšom skladám inštrumentálnu hudbu. Potom zasa tvorím humoristické poviedky a neskôr hudobnú publicistiku. Podobne sa vraciam aj k fantasy. Impulzy prichádzajú zovšadiaľ, napríklad z plagátu, rozhovoru, niekedy si poviem: „Toto by bol zaujímavý názov.“ Niekedy viem, čo idem písať, inokedy – ako v prípade poviedky, ktorá bola predlohou Déjà vu – ju ani sám neviem zaradiť. Je to taký zvláštny pocit o ľuďoch, ktorí žijú mimo reálneho sveta, z rodiny, kde si ako darček dávali čas. Tu bola na začiatku veta Kdeže si, miláčik Jon? Vráť sa!, ktorá je vlastne aj názov poviedky. Od nej som začal písať a sám som bol prekvapený, kam sa to celé odvinulo. Niekedy sa mi to vymkne z rúk.
(2014)
