Miroslav Brück photo 1

Miroslav Brück

9. 7. 1964
Skalica

Autor o sebe

Súčasné umelecké trendy, nielen v poézii, ponúkajú rôzne „progresívne experimenty“, kultúrna verejnosť sa na ne veľakrát pozerá s účelovým nadšením, ale o ich obsahu či o ich prípadnom posolstve nemá často ani potuchy. Som teda zástancom poctivej a neprešpekulovanej línie prameniacej zo spontánnosti a úprimnosti. Neskúmal som vo svojich textoch pomer medzi skepsou a nádejou, ale podľa intenzity životných vánkov a vetrov sa tam striedavo vyskytuje jeden i druhý fenomén. Poézia musí za každých okolností (aj za tých najtragickejších) ponúkať aspoň štipku nepredstieranej nádeje, samozrejme, aj skepsa má svoje opodstatnenie, ak je produktívna a podložená. Absolútna absencia skepsy by zákonite v poézii vytvorila falošný obraz o živote a o svete. Záchranným ostrovom môže byť konkrétny životný alebo geografický priestor, ale u mňa je to predovšetkým krajina detstva, čo sa neustále vracia ako pretrvávajúca hodnota. Detstvo sa u mňa nezlieva len do spomienok, ale tvorí pevnú pocitovú základňu, ktorá ma neustále formuje a posúva. Ženské telo, ktoré sa často objavuje v mojich básňach, vnímam ako absolútny estetický výraz vyvažujúci tmavé dni nášho bytia. Samozrejme, nad tým všetkým prebleskuje láska ako jediný emocionálny, ale i racionálny dôvod, ktorý dáva zmysluplný impulz nášmu konaniu. Rovnako v živote i v poézii.