Baráthovej literárna tvorba je spojená s rodným mestom a adresovaná prevažne mládeži. Knižne debutovala románom zo študentského prostredia Ad revidendum, v ktorom sa pokúsila preniknúť do problémov dospievajúcej mládeže so zameraním na medzigeneračné vzťahy. Po dlhšej odmlke vydala historický román z čias protihabsburského rákociovského povstania Muž, ktorý kráčal za smrťou, ktorého voľným pokračovaním je historický román Aj zradcom sa odpúšťa. Históriou Kežmarku a jeho okolia sa inšpirovala aj v prózach Nepokojné mesto, Nad Kežmarkom vietor veje, ako aj v publicistických a odborných prácach Kežmarok, Kežmarský hrad, Kežmarok a jeho evanjelické umelecko-historické pamiatky, Svedkovia ťažkých dôb. Na pomedzí literatúry faktu a beletrie sa nachádza dielo Tak sme žili, v ktorom autorka prostredníctvom rozprávania o učňovských, vandrovníckych a majstrovských rokoch hlavného hrdinu podáva obraz remeselníckeho stavu a cechových zvyklostí v 18. storočí. Medzi povesťou a historickou poviedkou sa nachádzajú prozaické knihy Hviezdy nad Tatrami, Tri povesti o kežmarskom hrade a Najstaršie kežmarské príbehy. Životopisný charakter má román o vzťahu Jána Chalupku a Babetty von Wielandovej Neľutujem, že som milovala a román Študent o študentských rokoch P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Dobové reálie prezentované v spomenutých dielach prezrádzajú erudovanosť autorky, stavba sujetu je však poznačená pre ňu typickým sklonom k šablónovitosti a melodramatizmu. Popri historickej tematike sa venuje aj spoločenskej próze zo študentského života – v dielach Najlepšia trieda, Plavovlasé hviezdy, Snívať zakázané pokračuje v rozvíjaní intencií debutu. Medzigeneračné problémy však opätovne nerieši dôrazom na psychologizáciu postáv, ale na fabulačne bohatý príbeh. V novele Päť dní pre náhodu sa síce pokúša o analytickú sondu do tzv. „lepšej“ rodiny v momente jej rozkladu, avšak aj v tomto diele je psychologická motivácia konfliktov oslabená.
