Ružičkovej básne predstavujú záznamy rozrušeného vnútra, ktoré sa na hrane možností a úprimnosti v neustálom nepokoji potýka s bolestnými životnými skúsenosťami. Pre vyznenie jej gesta pritom považujem za dôležité to, že netrpí na zmätok hodnôt, ale zviditeľňuje rozvrat sveta, ktorého túžby narážajú na nemožnosť realizovať sa, čoho dôsledkom je utrpenie, no aj uvoľňovanie skrytého bohatstva vnútra dožadujúceho sa života, čo sprevádza vyrovnávanie sa s prežitou skúsenosťou a znamená aj príležitosť na vlastné objavovanie sa.
Jaroslav Šrank
Pobavili ma obrazy, alebo skôr „akcie“, kde sa tradične „ženské“ úkony ako čistenie zeleniny prípadne umývanie riadu ocitajú v neúžitkových súvislostiach skúmania seba i sveta, tvorivosti. Nie je to najlepšia „paródia“ na tzv. úzky svet domácnosti, keď sa mrkvy rozvíria do vrstiev vesmíru? V „akciách“ Nóry Ružičkovej je niečo oslobodzujúce, radosť, ktorú možno zažiť pri prenikaní do nových priestorov, a to napriek tomu, že poetka odkrýva strach alebo aj zraňujúce úsilie nanovo sa pomenovať, nájsť svoje obrysy, pevnosť. Ženské „ja“ sa stáva vesmírom, azda preto, aby si autorka vytvorila svoju vlastnú konšteláciu najbližšieho sveta telesnosti, domova i blízkych.
A. Bokníková-Tóthová
V textoch Beztvária narážame jednostaj na také motivické prvky, fragmenty a zvraty, ktoré možno vnímať ako ondrušovské alúzie, ba dokonca ako akési „syntetizujúco remixované“ ukážky „ondrušovskej topiky“: motívy povestnej rozdvojenosti, zrkadla, noža a čepele, úst a jazyka, terča, koreňov, bolesti, zranenia a podobne. Ružičková akoby vo svojej zbierke koncentruje, resp. evokuje, „prebúdza k životu“ najhlbšie skúsenosti resp. tradície „modernej“ slovenskej lyriky. Nejde však vonkoncom o programovú aluzívnosť, ide tu o čosi omnoho silnejšie, významovo i výrazovo „hustejšie“ a prenikavejšie.“
Zoltán Rédey
