Oleg Pastier photo 2

Oleg Pastier

17. 4. 1952
Tekovská Nová Ves
—  15. 3. 2018
Žáner:
poézia, próza, publicistika, rozhlasová tvorba, iné

Komplexná charakteristika

Činnosť a tvorba Olega Pastiera je rôznorodá, patrí do viacerých oblastí kultúry – naplno sa rozvinula po r. 1989, dovtedy bol autor jednou z kľúčových osobností samizdatu. Tento významný vydavateľ, editor, publicista, básnik a prozaik vždy chcel a robil svoju prácu slobodne, podľa vlastných predstáv, bez obmedzovania cenzúrou, ako vydavateľovi a editorovi mu ide o vydávanie takých kníh, ktoré majú zmysel a „aké chcem čítať“.

Tvorba Olega Pastiera predstavuje rôzne druhy, literárne a publicistické žánre. Je autorom šiestich básnických kníh, z nich dve (Chamraj, 1981; Pavúčie hniezda, 1982) vyšli ako samizdat. V roku 1992 vyšla pod názvom Plot jeho samizdatová básnická tvorba. V nej nájdeme verše venované „básnikom mlčania“, motívy stíhania, opustenosti s dávkou satiry. V knihe Oko za zub (1995) ide o surrealisticky podaný svet jednotlivca. V roku 2003 priniesol knihou Možno – pokoj,  vyrovnanosť, bez obžalovávania a zatrpknutosti, ale so skepsou a tomu prispôsobil aj striedmosť vo forme, no v Albume z roku 2006 cítiť opäť nenaplnené očakávania, v textoch je prítomná irónia a sebairónia.

Oleg Pastier zaujal široký okruh percipientov svojou umeleckou publicistikou, keď len pre rozhlas vytvoril vyše dvadsať fíčrov, časť z nich pretransformoval aj do knižných podôb, resp. sa stali základom niekoľkých vydavateľsky obdivuhodných a obsahovo dôležitých kníh. Za rozhlasový cyklus Rodinné striebro o výnimočných osobnostiach a udalostiach slovenskej kultúry dostal v roku 2008 Novinársku cenu (Cenu otvorenej spoločnosti). Ešte predtým (2004) vydal knihu rozhovorov s A. Marenčinom (Nezabúdame) a v roku 2008 knihu jedenástich rozhovorov s osobnosťami slovenskej literatúry pod názvom Z protiľahlého brehu.

Pozornosť a uznanie vzbudili tri knihy s rovnakým základným názvom – Za ozvenou tichých hlasov I, II, III (2011, 2012, 2013). Ide o niekoľkolíniovú časovú a priestorovú koláž dejinnými udalosťami, v ktorej sú životy ľudí, autentickosť výpovedí, originálne materiály, rôznorodosť žánrov, výber takých tém, ktoré príjemcu nielen upútajú, ale často i ohromia – svojou pozitívnou veľkosťou, alebo nepredstaviteľným zlom. V Pastierových knihách sa premietajú dejiny 20. storočia i tohto aktuálneho prostredníctvom ľudských osudov. Či je to šesť príbehov, predstavujúcich duchovný kapitál odolávajúci všetkým krízam (I), či ide o dialóg medzi Olegom Pastierom a Jurajom Mojžišom (III) alebo je to päť scenárov, päť koláží v knihe Za ozvenou tichých hlasov (II), za ktorú autor dostal v roku 2013 Cenu Dominika Tatarku. Oleg Pastier vie scenáre urobiť na mieru a so silným efektom. Dokáže zachytiť okamih v čase, násilie na jednotlivcovi, skupine i národe. Cez drobnosti vie dávať do ostrého protikladu zlo a dobro, negatívne a pozitívne.

Rovnako pozoruhodná je Pastierova editorská tvorba, osobitne zaujali knihy z rokov 2007 – 2015 o Osamelých bežcoch: Pohybliví v pohyblivom (2007), Pohybliví nehoria (2009), Poker s kockami ľadu (2014), Trblet v oku (2015); posledné dve editorsky s Jánom Púčekom. Knihy sú príťažlivé pre rôznosť originálneho materiálu (i toho v minulosti zošrotovaného) o skupine Osamelí bežci, pre detailný obraz doby od rokov 60. po súčasnosť, pre typickú pastierovskú kolážovitú kompozíciu, pre novosť výpovedí o tejto básnickej skupine. Tieto štyri knihy, najmä Poker s kockami ľadu, ktorá predstavuje výber z korešpondencie Osamelých bežcov, vytvárajú istý typ monografie, ba dokonca dá sa povedať, že ide o románový príbeh s troma hlavnými postavami (Laučík, Repka, Štrpka). Oleg Pastier zachytil v týchto knihách „rodinné striebro“ – to, čo sa o dobe a básnickej skupine nevošlo do oficiálnych dejín literatúry. Z editorskej tvorby Olega Pastiera nemožno vynechať ani iné kvalitné a zaujímavé knihy, napr. O V. Chlebnikovovi (2013), O. Mandeľštamovi (2017).

V tvorbe Olega Pastiera sa nachádza ešte – próza. Tento literárny prejav je uňho často v súvislosti s jeho dvoma knihami spochybňovaný, ale všimnime si podnadpisy v obidvoch prípadoch: Spytovanie (Román), 2010; Krúženie (fragmenty z románu), 2014. V jednej i druhej knihe je Pastierovým spoluautorom Ivan Kadlečík a základnými textami korešpondencia medzi nimi. Obidve sú založené na kompozičnej kolážovitosti, ale súčasne na dôslednej symetrii (prológ, epilóg, kapitoly, časová chronológia, ...). Majú tak ako román svoje hlavné i vedľajšie, kladné i záporné, aktívne i pasívne postavy, svojho rozprávača i poslucháča, odosielateľa i adresáta, udalosti majú svoj čas a priestor. Spytovanie je román o časti života dvoch protagonistov, napísaný rafinovane – text je dokumentom a príbehom súčasne. A rámcom príbehov ľudí je doba od 60. rokov po súčasnosť. Krúženie – to sú autentické spomienky týchto dvoch disidentov vo forme listov, zápiskov, veršov, je to portrétovanie osobností, obrazy vlastných záujmov a názorov, hľadanie paralely s dneškom. Kniha je zdanlivo neukončená, Ivan Kadlečík zomrel ešte pred jej dotvorením. Oleg Pastier ju však nápadito dokončil, kompozične naznačil ubúdanie slov ako dôsledok nedokončenej korešpondencie: „Táto kniha – zlomok celku, celok zlomku - ... Ostalo, čo ostalo. Torzá a výlomky.“
 

Gabriela Rakúsová, 2018