V súvislosti s kritikou si osobitnú zmienku zaslúži jeho redaktorské pôsobenie v revue Zlatý máj v rokoch 1971 – 1973, kde sa pričinil o rozvoj slovenského myslenia o literatúre pre deti a mládež, o jej poznanie a aktuálny výskum. Pre spoluprácu s týmito periodikami získaval významné osobnosti slovenskej literárnej vedy, v časoch normalizácie poskytoval priestor proskribovaným autorom a do literárneho života uviedol rad mladých literárnych kritikov.
Viliam Obert
Koncepcia nového monografického uchopenia vývinu slovenskej literatúry pre deti a mládež, ktorú Ondrej Sliacky predstavil v Dejinách slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960 (2007), je postavená na (v literárnej histórii osvedčenom) historicko-chronologickom a žánrovo-tematickom kritériu spracovania materiálu. Publikácia je prehľadne rozčlenená do štyroch častí, ktoré predstavujú štyri vývinové etapy slovenskej detskej literatúry. V prvej časti, nazvanej Počiatky slovenskej literatúry pre deti a mládež, načrtáva vznik spisby pre deti a mládež v období osvietenstva, proces jej postupnej emancipácie od školských učebníc v období štúrovského romantizmu a napokon prvé kroky prekladovej literatúry pre deti. Autor v nej vytvára plastický obraz toho, akými pomalými krokmi prebiehala estetizácia pôvodne utilitárno-didaktického modelu. V druhej časti monografie sa zameral na pohyby v detskej literatúre v rokoch 1963 – 1918, teda v čase, keď sa literárna tvorba pre deti u nás dostáva už na samý prah svojho konštituovania ako autentického slovesného umenia. Osobitnú pozornosť v tomto kontexte venuje ľudovej rozprávke a procesu jej začleňovania do detského čitateľského fondu. Pomerne veľa pozornosti venoval rozvoju detského časopisectva v matičných a pomatičných rokoch, s dôrazom na tie časopisy, ktoré prejavovali ambíciu rezignovať na utilitárno-didaktickú úlohu detskej literatúry v prospech jej estetických dimenzií. Najrozsiahlejší je tretí oddiel monografie, v ktorom Sliacky spracúva roky 1918 – 1945. Keďže ide o obdobie konštituovania umeleckej detskej literatúry, v ktorom sa vyprofilovali prvé výrazné (zakladateľské) osobnosti slovenského literárneho umenia pre deti, je samozrejmé, že s historicko-chronologickým a žánrovo-tematickým princípom spracovania kooperuje aj portrétový prístup. Štvrtá časť monografie prináša literárnohistorické spracovanie tvorby pre deti v spoločensky komplikovaných rokoch 1945 – 1960. Náčrt spoločenskej situácie zviditeľňuje ťažkosti, aké bolo potrebné prekonávať pri premosťovaní umeleckých vrcholkov medzivojnovej literatúry a literatúry po roku 1945. Stručne, ale plasticky načrtol proces postupujúcej ideologickej „okupácie“ detskej literatúry po februári 1948, aj cesty, akými sa dostávala z područia novej utilitárnosti pomocou autorských „návratov“ k pamäti detstva i prostredníctvom prírodných či historických tém.
Zuzana Stanislavová
