Osvald ZAHRADNÍK študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, vo Svite sa vyučil za elektrotechnika (1951), po maturite študoval filozofiu a psychológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (promovaný r. 1957). R. 1957 – 61 pôsobil ako metodik a dramaturg koncertnej agentúry v Prahe, 1961 – 71 režisér Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici, 1971 – 73 vedúci redaktor kultúrnej publicistiky Čs. rozhlasu, 1973 – 76 vedúci divadelného oddelenia Ministerstva kultúry, 1976 – 79 šéf činohry SND, 1979 – 87 vedúci ideovo-tvorivého odboru Zväzu slov. dramatických umelcov, 1987 – 90 jeho predseda, 1990 – 91 pracovník Slov. literárnej agentúry LITA v Bratislave, od 1991 dramatik v slobodnom povolaní. Do literatúry vstupoval na začiatku 50. rokov, od 1967 začal písať rozhlasové a potom televízne hry. Autor rozhlasových hier Sviatosť naivity (1967), Návrat (1968), Šok (1969), Vidina (1970), Vražda vo Fermiho ústave, Portrét neznámej (obe 1971), Pavučina (1978), Spoločenská záruka (1980), Ruže pre riaditeľa (1982), Adaptačný stres, Veľký odstrel (obe 1984); Rehabilitácia (1991), Andante Soguos, Autostop (1993), Výsluch alebo Čestné slovo fízla, Letenka do Milána (obe 1996), Epitaf pre Filipa I., Objednávka; Cena za omyl (všetky 1998); spoluautor rozhlasového seriálu Králikovci. Po televíznych hrách Strecha úniku (1971) a Biely autobus (1972) debutoval divadelnou hrou Sólo pre bicie (hodiny), ktorá vyšla knižne (1973); ďalšie hry: Zurabaja alebo Epitaf pre živého (1973), Prekroč svoj tieň (1974), Sonatína pre páva (1976), Návraty (1977, ktorú inscenovali 1984 pod názvom Meno pre Michala), Omyl chirurga Moresiniho (1982), Prelúdium v mol, Čas do brieždenia (obe 1984), Post scriptum (1985), Polostrovy vianočné (1987), Prominenti na úrazovke (1989), Azyl (1994). Jeho hra Doletíme do Milána mala celosvetovú premiéru r. 2000 v Moskve. Napísal päťdielny televízny scenár 39 stupňov v tieni (1976, knižne 1977), televízne hry Passo doble pre infarkt (1981), Vymodelujem more (1984) a i. Výber z jeho diela vyšiel pod názvom Päť súčasných hier (1988). Jeho hry vyšli vo francúzskom a ruskom preklade, pričom na ruských divadelných scénach sa zaradil k najhranejším zahraničným autorom.
