Otakar Kořínek

21. 5. 1946
Žáner:
esej, literatúra faktu, próza, publicistika

Komplexná charakteristika

Prekladateľ Otakar Kořínek, ktorý patrí medzi najuniverzálnejších a najplodnejších slovenských prekladateľov z anglofónnej literatúry, ako autor pôvodnej tvorby debutoval pomerne neskoro, ako 53-ročný knihou o Ludwigovi van Beethovenovi Človek a múza. Missa solemnis (1999). Napísal ju omnoho skôr, ale osemnásť rokov musel čakať na jej vydanie. V knihe využil dobrú znalosť hudobného umenia, čo dokázal predtým v prekladovej tvorbe, keď slovenskému čitateľovi pretlmočil myšlienky v rozsiahlej eseji G. B. Shawa Dokonalý wagnerovec, a pri výbere a preklade Shawových hudobných kritík a esejí. Preložil aj jedno z ťažiskových diel hudobných dejín Hudba v období romantizmu od Alfreda Einsteina. Kým v pôvodnej tvorbe sa Otakar Kořínek venuje zväčša skutočným udalostiam, v prvotine popustil uzdu svojej fantázii a opísal Beethovenovo fiktívne stretnutie s Múzou a jeho rozpory a rozchod s ňou. Kniha prostredníctvom dialógu skladateľa s Múzou odkrýva jeho ľudský a umelecký rozmer. Autor zobrazuje Beethovena aj z jeho menej známej stránky a upozorňuje, že príroda bola jedným z najvýznamnejších inšpiračných zdrojov Beethovenovej tvorby. Otakar Kořínek v ďalších knihách Washington. Sedem rokov v centre moci (2001) a Vtedy v Amerike (2006) už vychádza z reálnych skutočností a zážitkov a zúročil v nich svoje dlhoročné pôsobenie v zahraničí, v USA, ako vyslaný spravodajca tlačovej agentúry TASR a generálny konzul ČSFR v Los Angeles. Autor zasvätene hovorí o zákulisí politického života v USA a o fungovaním jeho systému, oboznamuje so slasťami i strasťami novinára v cudzom svete, ale prostredníctvom reportáží čitateľ má možnosť nazrieť aj do takých kútov krajiny, kam sa bežný turista zvyčajne nedostane. Keďže autor nastúpil na diplomatickú dráhu v čase pripravovaného rozdelenia Česko-Slovenska, zaoberá sa aj postavením slovenského diplomata v posledných hodinách spoločnej republiky i problémami súvisiacimi s budovaním zastupiteľského úradu nového štátu. Pobyt v USA mal vplyv aj na vznik ďalšej knižky Otakara Kořínka Pozývací list 1968 (2006). Autor využil možnosť dostať sa do tamojších archívov a preštudovať si desiatky dokumentov diplomatickej korešpondencie i zápisy z porád amerického prezidenta Johnsona a na základe nich dokumentuje postoj amerických špičkových politikov k okupácii ČSSR. Hlavnú časť knihy tvoria denníkové záznamy prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny Piotra Šelesta, ktorého Brežnev poveril tajnými rokovaniami s Vasilom Biľakom. Kořínek čitateľa oboznamuje s odovzdaním tzv. pozývacieho listu na verejnom WC v Bratislave, ktorý mal podľa Šelestovho denníka nie šesť, ako sa všeobecne uvádza, ale jedenásť signatárov. Zatiaľ poslednou knihou Otakara Kořínka je beletrizovaný cestopis Do Amalfi na kávu (2009), kde dvaja priatelia bez vopred vytýčenej trasy poznávajú nádherné historické a umelecké zákutia Talianska, neopakovateľné prírodné krásy ostrova Capri, historické pamiatky Neapola, Rimini, Pompejí a prežívajú rad netradičných zážitkov.
Umeleckou doménou Otakara Kořínka je prekladateľská tvorba. V jeho širokospektrálnom prekladateľskom registri nájdeme najvýznamnejšie diela výrazných osobností klasickej i modernej literatúry, divadelné hry, náročné eseje, ale aj diela tzv. ľahších žánrov určené širšiemu okruhu čitateľov ako detektívky, špionážne a politické romány, trilery, ľúbostné a romantické príbehy.  Okrem anglickej a americkej literatúry prekladá aj tvorbu kanadských a írskych autorov. Prekladať začal na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, spočiatku pre noviny (Expres, Ľud, Výber) a pre literárne časopisy (Revue svetovej literatúry), neskôr vydal knižne preklady detektívnych románov (R. Macdonald, A. Christie). Potom sa sústredil na klasickú literatúru (Jack London, Mark Twain, Herman Melville), jeho preklady vyšli v niekoľkých ďalších vydaniach. Zmysel pre prekladateľský cit využil pri náročných prekladoch diel Vladimira Nabokova Lolita a Jacka Kerouaca Na ceste, kde sa prejavil ako dôkladný znalec hovorovej slovenčiny. Polemiku medzi odborníkmi i čitateľmi vyvolali jeho preklady Tolkienovej ságy Pán prsteňov, najmä názvoslovie, ktoré bolo v slovenskom prostredí zaužívané zo skorších českých prekladov, ale i z niektorých prekladov Viktora Krupu. Mnohé z kníh, ktoré preložil, v čase svojho vzniku sa chápali ako kontroverzné a vyvolali rozmanité ohlasy – od absolútneho odmietnutia až po nadšené prijatie. Takými boli okrem románov spomínaných autorov Tolkiena, Nabokova a Keruaca i diela kanadského spisovateľa Y. Martela Plavba s tigrom a antiutopická próza A. Burgessa Mechanický pomaranč. Otakar Kořínek pozorne sleduje aj dianie na zahraničnej literárnej scéne, o čom svedčí aj preklad rukopisu Kerouacovej prvotiny More je môj brat, ktorá vyšla v roku 2010 v celosvetovej premiére v slovenčine vo vydavateľstve Artforum skôr ako anglický originál v USA.
Otakar Kořínek preložil divadelné hry G. B. Shawa Svätá Jana, za preklad ktorej dostal prémiu Literárneho fondu ako dosiaľ jediný za preklad divadelnej hry, a Pygmalion.
Viacerí autori, ktorých prekladá, sú držiteľmi významných literárnych cien – nositelia Nobelovej ceny za literatúru O. Pamuk (Moje meno je Červená, Čierna kniha, Múzeum nevinnosti), H. Pinter (Horský jazyk), J. Steinbeck (Na východ od raja, Hrozno hnevu, Na plechárni), W. Faulkner (Keď som umierala), laureát Bookerovej ceny: Y. Martel: Plavba s tigrom. Sám Otakar Kořínek je nositeľom prestížnych vyznamenaní za prekladovú tvorbu. Jeho preklad Tolkienovho Pána prsteňov bol zapísaný do Čestnej listiny IBBY (International Board on Books for Young People – Medzinárodná únia pre detskú knihu). Je trojnásobným nositeľom najvyššieho slovenského ocenenia pre prekladateľov Ceny Jána Hollého (L. de Berniéres: Vtáky bez krídel /2006/, V. Nabokov: Bledý oheň /2010/, V. Nabokov: Pamäť, prehovor /2013/) a za prekladovú tvorbu získal aj sedem prémií Literárneho fondu. V roku 1987 mu udelili cenu Ludvík za najlepší preklad sci-fi literatúry v ČSSR (A. Bester: Zničený muž).

Ján Bábik, 2016