Paľo BOHUŠ (obč. m. Pavel Sabo) po maturite na gymnáziu v Báčskom Petrovci študoval r. 1941 – 44 medicínu na lekárskej fakulte v Segedíne, 1945 – 50 na Slov. univerzite v Bratislave. Po štúdiách pôsobil krátko ako lekár-ftizeológ vo Vyšných Hágoch, r. 1950 bol ako občan Juhoslávie obžalovaný z velezrady, odsúdený a väznený 5 rokov (Leopoldov, Ilava), kde ochorel na TBC. R. 1955 sa vrátil do Juhoslávie a pôsobil na viacerých miestach (Surdulica, Sokobanja, Nova Varoš a i.), od r. 1973 žil na dôchodku a venoval sa literárnej tvorbe v Báčskom Petrovci. Po básnickom debute Život a brázdy (1943) sa v nepriazni osudu na dlhé roky odmlčal. Autor zbierok Predsa koľaj (1971), Hviezdne proso (1972), Časom dôjdeme (1974) a i. Prierez jeho tvorby obsahuju výbery Na doživotie živí (1981) a Jesenná minca (1997). Časť diela bola preložená do srbského, rumunského a maďarského jazyka. Venoval sa aj literárnej kritike, esejistike (Eseje, 1993), memoárovej tvorbe a prekladateľskej činnosti.
