Za najdôležitejší orgán, nástroj, či seizmograf ľudskej solidarity, lásky – pravda, bez akéhokoľvek sentimentalizmu, nádeje a všestrannej komunikácie – považuje Pavel Bunčák ľudské srdce. Toto slovo sa uňho veľmi často vyskytuje vo funkcii básnického pomenovania, ale súčasne aj ako zvláštny prejav spisovateľskej osobnej filozofie.
Miloš Tomčík
Poézia Pavla Bunčáka sa rodí na priesečníku citlivého subjektu a náporu sveta naň a jej vlastná oblasť je oblasťou „pokoja a krásy“. Výrazný sklon k meditácii, k hĺbaniu nad sebou a svetom charakterizuje Pavla Bunčáka človeka i básnika… Bunčák je svojský, zbavený i tých posledných konvencií a sústredený na to, čo mu o svete vraví vlastné ja. A sústrediac sa takto na seba, otvára sa mu svet v plnosti a šírke.
Ján Števček
