Pavel Hrúz photo 1

Pavel Hrúz

14. 6. 1941
Banská Bystrica
—  15. 8. 2008
Banská Bystrica
Žáner:
esej, literárna veda, literatúra faktu, próza, rozhlasová tvorba, iné

Komplexná charakteristika

Pavel Hrúz patrí medzi najpozoruhodnejšie zjavy slovenskej prózy posledných desaťročí. Už jeho debut prekvapil odpatetizovaným výrazom, záujmom o spoločenskú vrstvu na periférii spoločnosti a maximálne koncentrovanou výpoveďou. Aj keď Hrúz takmer dvadsať rokov nesmel publikovať, tieto vlastnosti jeho prózy zásluhou pribúdajúcich autobiografických prvkov dozreli na literárny perfekcionizmus, aký nemá v slovenskej literatúre obdobu. Britký humor, úderné dialógy, tvarová zovretosť, štylistická a výrazová mnohovrstevnosť a významová mnohoznačnosť postihujú hlboké spodné prúdy v človeku a spoločnosti, odmietajúc mýty, ideológie a falošné ideály. Ľudia z Hrúzových poviedok a noviel vytvárajú bizarný, činorodý, neintelektuálny svet, v motivácii ich skutkov nepochybne pôsobí akýsi sebazáchovný či sebapresadzujúci princíp, ktorý im nebráni byť sebeckými, bezohľadnými a koristníckymi, ale aj bytostná túžba zachovať sa a nepodľahnúť konvenciám. Týmito vlastnosťami sa bizarné figúrky stroskotancov Hrúzových próz konfrontujú so strnulou spoločnosťou a dávajú jej vlastne lekcie z morálky, cti a živej autenticity. Hrúzovo magické rozprávačstvo postihuje rovnako najhlbšie vrstvy ľudskej psychiky ako aj globálnu spoločenskú atmosféru prostredníctvom náznakových príbehov odohrávajúcich sa v rozličných časových a štylistických vrstvách. Hrúzova próza sa takto stáva moderným vyjadrením deideologizovaného sveta a existenciálnych problémov civilizácie na konci racionalistického dvadsiateho storočia. A práve s vročením 2000 pridal Hrúz k svojmu beletristickému dielu knihu Bystrica v... tom, ktorá je literárnou montážou o jeho rodnom meste, o príhodách a zážitkoch jeho obyvateľov aj návštevníkov.

Alexander Halvoník