Pavel KOYŠ v r. 1961 – 66 študoval na Vysokej škole politickej Ústredného výboru KSČ v Prahe. Sprvu pracoval ako robotník v Cementárni Ladce, 1949 – 51 a 1957 – 60 pracovník Slov. ústredného výboru Čs. zväzu mládeže, medzitým 1951 – 57 redaktor denníka Smena, 1960 – 62 šéfredaktor časopisu Mladá tvorba, 1962 – 66 vydavateľstva Smena, 1966 – 68 tlačový tajomník Úradu SNR, 1968 – 69 tajomník Zväzu slov. spisovateľov, 1969 – 71 ústredný riaditeľ Slov. filmu, 1971 – 88 prvý námestník ministra kultúry Slov. socialistickej republiky, zároveň 1982 – 89 podpredseda Zväzu slov. spisovateľov a Zväzu čs. spisovateľov, 1987 – 90 poslanec Federálneho zhromaždenia, 1988 – 89 minister kultúry, trvale žil v Bratislave. Produktívny básnik socialisticky angažovanej tvorby. Knižne debutoval zbierkou básní Hviezdy na zemi (1959). Autor básnických zbierok Spolu (1971), Je taký človek (1972), Kde má človek vlasť (1982), Deti na dostrel (1983), Moralizmy (1986), Riava (1987); básnických skladieb a poém Večné leto (1973), Nie (1977), Pozdrav Ostrovu slobody (1978), Komunisti (1981), Nový Prometeus (1983); cyklu piatich poém Slnko, zostaň s nami (1985); triptychu Tvŕdze (1977), Krídla (1978) a Rosa (1979); občianskej lyriky - veršovo-obrazových publikácií Pieseň o Slovensku (s K. Kállayom, 1973) a Pieseň o práci (s I. Cichom, 1988); intímnej lyriky - básnických zbierok a poém Čakám ťa, láska (1963), Srdce (1965), Rozmrazovanie slnka (1966), Ukrutná vernosť (1968), Koľko krokov je k úsmevu (1970), Ľúbostné variácie (1972), Načo je človeku dom (1974), Vyznanie lásky (1975), Všade (1978), Plač za láskou (1984), Chcem tvoje telo (1986), Rozmýšľanie o človeku a čase (1987). Ľ. Feldek zdramatizoval jeho básnickú skladbu Všade vonia ženou (1979) a D. Kardoš zhudobnil viaceré básne. Jeho dielo uzatvorila posmrtne vydaná zbierka Ľúbme sa (1994).
