Pavla Kováčová

10. 12. 1931
Ľubľana (Slovinsko)
—  11. 4. 2014
Martin
Žáner:
dráma, editorská činnosť, poézia, pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba, scenáristika

Životopis autora

R. 1942 - 44 študovala na gymnáziu v Ľubľane, po príchode na Slovensko 1945 – 50 pokračovala v Martine. R. 1950 – 51 pôsobila v Slov. ľudovom umeleckom kolektíve v Rusovciach, 1951 – 70 v domácnosti, 1970 – 87 pracovala v retrospektívnej bibliografii, 1986 – 87 tlačová tajomníčka Matice slov. v Martine, od r. 1987 na dôchodku. Spočiatku prekladala zo slovinčiny pre vydavateľstvo Mladé letá. Debutovala prózou Danka z Gaštanového nábrežia (1971), po ktorej nasledovali ďalšie knihy pre deti a mládež: Hrabko a Smrečko (1975), Martinkove kozičky (1982), Lucka a klávesy (1989), Zajko Belko a panelák (1990), Čižmičky (1996), Hrmelo, pršalo (2001). Autorka knižky troch poviedok Nádej (1975). Doménou jej tvorby sa stala rozhlasová hra. Uviedla sa hrou pre deti Brat Čolo (1974), potom napísala hry Pohyb hniezda, Zemiačik z pahreby (obe 1977), Hrdlička, Nech nám vždy svieti slnko (obe 1979), Komora (1981), Pichliač (1982), Lucka a klávesy (1983), Beseda (1984), Míľnikový les (1985), Áno – nie (1986); hry pre dospelých Prievan (1984), Podané ruky (1987), Nesmiať sa, neplakať (1988), Blízka vzdialenosť (1993), Deväť a pol sviečok (1994), Príves (1995). Pre Slovenskú televíziu spracovala životopisný medailón o ľudovej vyšívačke kožuchov Z. Reichovej Vyšívaná krása (1977), neskôr portréty básnických rezbárov pod názvom Komu rastie lipa (1980), autorka scenára televíznej inscenácie Príbeh prostého života (1981). Zo slov. klasiky zdramatizovala prózu M. Kukučína Vianočné oblátky (1979) a Jégého Keď radí strach (1984). Jej divadelnú hru Diagnóza domov r. 1982 uviedla činohra Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, napísala námet a scenár celovečerného filmu Sýkorka (1989). Prekladateľka literatúry pre deti a mládež zo slovinčiny (E. Perociová, F. Bevk, L. Suchodolčan, S. Makarovičová, K.  Brenková). Zomrela 11. apríla 2014.