Viem, že som osobnosť konštituovaná pre dnešnú dobu krajne neprakticky. Na jednej strane zatlčiem osemdesiatku klinec naraz, sto dvadsiatku na dva a len podľa vône pri rezaní rozoznám čajsi pätnásť druhov drevín, na druhej viem, aké náležitosti musí spĺňať hyperkatalektický jambický pentameter aj všemožné variácie na jeho vzorový model – ó, ja toho viem! –, ale: pred automatom na lístky MHD väčšinou len bezradne postávam, v rožňavskej nemocnici spoľahlivo blúdim, neovládam žiadny svetový jazyk, a i v tom materinskom som sa – dúfam – polepšil len vďaka smoleniu veršov, nemám vodičák, pas, byt ani účet v banke, takže som nevedel predložiť tri doklady totožnosti, čím sa stalo, že mi v Orangei odmietli predať mobil a musel mi ho kúpiť otec (!) (o tom, že vzhľadom na svoju technickú negramotnosť nakoniec využívam len stotinu jeho možností ani nehovoriac)... Tak je to veru – že sa problematicky identifikujem s dobou, že sa necítim byť dvakrát kompatibilný so svetom, s väčšinovou spoločnosťou, ktorej fungovanie si nijak raz nemôžem osvojiť.
autorská stránka: http://garan.poetickej.net/basnik/index.php
