Pavol Horov photo 1

Pavol Horov

25. 5. 1914
Bánovce n/Ondavou
—  29. 9. 1975
Bratislava
Žáner:
literárna veda, poézia

Komplexná charakteristika

Publikovať začal časopisecky od r. 1931 (Svojeť, Elán). V prvých básňach vychádzal z folklórnej piesne a štúrovskej lyriky, ale čoskoro sa mu stala vzorom poézia L. Novomeského. Od samého začiatku vyjadroval svoj protest proti agresii a vojne. Jeho vyhlásenie, že nemôže mlčať, keď tisíce ľudí padajú, vojna rozvracia domovy a ničí ľudské hodnoty, vychádzalo z vlastnej skúsenosti. Na frontoch prvej svetovej vojny stratil otca v tom istom roku, keď sa narodil. Poézia sa mu stala životnou istotou, nachádzal v nej mravnú silu a kontrapunkt vojnového besnenia. Odpor k vojne vystupňoval v čase druhej svetovej vojny. Protivojnový humanizmus v jeho tvorbe vrcholí v zbierke Nioba, v ktorej na začiatku exponoval postavu matky z gréckej mytológie. Jeho poéziou sa prelína láska k človeku ako základná kvalita ľudského života a pocit spolupatričnosti s utrpením človeka a ľudstva. K protivojnovej tematike sa vrátil ešte aj po skončení druhej svetovej vojny aby predstavil "defilé" strát, obetí a utrpenia človeka, uzavrel okruh vojny a vyjadril presvedčenie o nezvratnom pohybe k lepším a krajším dňom človeka. Do tohto obdobia spadajú aj jeho verše venované obetiam nemeckých fašistov z vypálenej obce Tokajík na východnom Slovensku. Ďalším prameňom istôt Horovovej poézie je vzťah k rodnému kraju a k matke. Sú preňho nedotknuteľné hodnoty a útechou v zlých časoch. Obraz rodnej zeme, ako ho stvárnil, je jediná hodnota "pevná v čase" a "bezpečná v priestore". Básnikovi dodávajú silu k prekonaniu smútku, bolesti a rán spôsobených vojnou. Tu rozvíja svoje reflexie o zmysle života, plynutí času, o vzniku a zániku. V povojnovej tvorbe ostražito reaguje na reálne a protirečivé ťažkosti života v konfliktnom svete. Preniká do vnútorného sveta človeka, osobných pocitov radosti i smútku, medituje nad starým a novým svetom. V poslednej etape jeho tvorby sa dostávajú do popredia motívy a dojmy z jeho cesty do Talianska s prvkami sebareflexie i sebahodnotenia s citlivou reakciou na život a humanitným obsahom. Jeho tvorba sa vyznačuje citlivým humanizmom.

Viktor Timura