Pavol Horov photo 1

Pavol Horov

25. 5. 1914
Bánovce n/Ondavou
—  29. 9. 1975
Bratislava

Napísali o autorovi

Horov – to je básnik zdržanlivého nadšenia a tlmeného pátosu, básnik ťažkých, nie veľkých slov. Aj keď píše o vojnových udalostiach, je to skôr dumavý, zadŕhavý, skúpy verš, v ktorom rezonuje vedomie obetí... Horov sa básnicky nepremieňa na drobné, v tomto ohľade je dosť šetrný; jeho tvorivému typu zodpovedá práve ten okruh tém, pri zmocňovaní ktorých sa nič nezískava ľahko, ktoré nie sú vychodené literárnym vývinom... smeruje k výrazovej prostote, k priamemu pomenovaniu, k demetaforizácii a desymbolizácii... má rád neočakávané spojenia... oslavuje moc človeka nad sebou samým, jeho schopnosť zázračnej obrody aj vtedy, keď sa už zdá, že niet síl, ani možností vybŕdnuť zo situácií, ktoré človeku proti jeho vôli pripravuje život.

Jozef Bžoch

Pavol Horov vedel veršom i obrazom až reliéfne plasticky zachytiť dejinný kontrast medzi minulosťou a prítomnosťou... no zároveň dokázal…, že poézii je rovnako vlastná aj poloha subjektívnej, ba až intímne osobnej lyrickosti.

Stanislav Šmatlák

Horovova poézia je preniknutá hlbokou láskou k človeku... začrel do víchrice vtedajšieho sveta, keď popri "zradných vodách spodných" bolo počuť "strašidelný marš" nacistickej mašinérie. Pre básnika ostali bezsenné noci, v ktorých pohládzal utrpenie matiek... Básnik akoby... pietne pripomínal všetky obete každého násilenstvá. Na všetky obžaloby odpovedá zdôraznením večného plynutia času do neznáma, lebo, i keď sa všetko mení, nič sa nestráca... a ľudstvo to prežíva ako svoju prastarú drámu.

Karol Rosenbaum