Pavol Janík photo 1

Pavol Janík

15. 10. 1956
Bratislava
Žáner:
dráma, esej, literárna veda, literatúra faktu, poézia, próza, rozhlasová tvorba, scenáristika, iné

Stručná charakteristika

Prvé verše publikoval v literárnych časopisoch, rozhlase, televízii a vo viacerých zborníkoch. Debutoval básnickou zbierkou Nezaručené správy (1981). Predstavil sa v nej ako básnik civilného tónu a spontánneho básnického výrazu. Aj v druhej básnickej zbierke Zrkadlo na konci leta (1984) stavil na civilný tón. Je to lyrika zdanlivo drobných postrehov a zážitkov z každodenného života, ktorá však vďaka irónii a sebairónii i ozvláštňujúcemu humoru má výrazný kritický podtón. Tejto polohe zostal verný aj v zbierke Do videnia v množnom čísle (1985), no obohatil ju o fenomén jazykových hier, ktoré majú miestami charakter lyrických aforizmov. Túto poetiku rozvíja aj v zbierke Hurá, horí! (1991). Irónia mu v nej vychádza ako jediný spôsob, ktorý nám umožňuje dôstojne žiť a prežiť. Jeho básnický výraz sa stáva strohým, miestami až gnómickým a aforistickým. Preto je celkom zákonité, že ďalšia kniha Dobrá zrada nad zlato (1996) už nie je zbierkou lyriky, ale zbierkou aforizmov, zakladajúcich sa na myšlienkovom a významovom posune v rámci jazykovej hry. V básnickej zbierke Niekto ako boh (1998) rozvíja slovesné majstrovstvo vo viacerých kompozičných polohách a emocionálnych tóninách. Okrem uvedených kníh je aj autorom monografie Vladimír Bahna (1986) o významnom slovenskom filmovom režisérovi. Spoločne s manželkou Oľgou napísal rozhlasovú hru Tuctová komédia (1986) i jej rovnomenný televízny prepis (1987), samostatne rozhlasovú hru Škrupinový zámok (1988) a divadelnú hru Súkromný striptíz (1993), ktorú uviedli aj v televíznej úprave (1997) a ktorej epický predobraz vyšiel v zborníku mladých autorov Na večeru budú štvorlístky (1984). Knižne vydal aj veselú tragédiu Maturitný oblek (1994), ktorá bola v tom istom roku publikovaná i v rozhlasovej podobe. Vystupuje aj ako kultúrny a politický publicista. Z inonárodných literatúr pripravil výbery z poézie nikaragujského básnika L.  Rugamu, litovského básnika M. Marcinkevičiusa a gréckeho básnika K. Kavafisa.