Pavol Országh HVIEZDOSLAV sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Jeho rodičia boli zemianskeho pôvodu, no živili sa roľníckou prácou na vlastnom neveľkom hospodárstve. Po vychodení základnej školy v rodnom kraji poslali ho r. 1862 na stredoškolské štúdiá: prvé tri triedy absolvoval na gymnáziu v maďarskom Miškovci, kde začal písať svoje prvé básne po maďarsky. Od štvrtej triedy prešiel na gymnázium do Kežmarku a počas pokračujúceho štúdia a ľudského dozrievania dospel k slovenskému národnému povedomiu a začal tvoriť v slovenčine. Maturoval r. 1870. Štúdiá ukončil na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove r. 1872. Po praxi u viacerých advokátov (v Dolnom Kubíne, Martine, Senici) zložil r. 1875 advokátsku skúšku v Budapešti, čo mu umožnilo otvoriť si vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove na severnej Orave. R. 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou dolnokubínskeho ev. farára – seniora Samuela Nováka, a dostal miesto na súde v sídle oravskej župy. V štátnej službe však vydržal iba krátky čas: r. 1879 sa vrátil k slobodnému advokátskemu povolaniu znovu v Námestove, kde zotrval nasledujúce dve desaťročia. R. 1899 sa presťahoval opäť do Dolného Kubína, no tu sa mu už nepodarilo pokračovať v advokátskej praxi, a tak sa jej r. 1902 aj formálne vzdal. Venoval sa už len literárnej tvorbe, pôvodnej i prekladateľskej, za ktorú dostával isté ocenenia aj mimo rámca slovenskej kultúry: r. 1912 ho zvolili za člena maďarskej Kisfaludiho spoločnosti a r. 1913 za člena Českej akadémie vied a umení. Na rozpútanie svetovej vojny reagoval z pozície neochvejného humanistu lyrickým cyklom Krvavé sonety (napísaným v auguste – septembri 1914), ktorý však mohol byť publikovaný až po skončení vojny. V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe, pričom do svojho prejavu na tejto kultúrnej slávnosti vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života. Z novej politickej situácie sa však dlho netešil: umrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.
