Od svojho debutu, ktorý pred rokmi s nádejou privítal v slovenskej poézii Janko Frátrik, autor náležite vyzrel. Z nadaného básnika náturistu sa stal poeta vedome a cieľavedome narábajúci s tvarom, vôľou si osvojujúci viazaný verš a čiahajúci aj po zložitejších veršových formách. V Úvratiach v nás sa z formálnej stránky zahľadel do rondelu a rispetov. Rondel použil samostatne, ale aj vo štvorbásňovom cykle Oravské rondely. Z rispetov dokonca utkal veniec, na spôsob venca sonetového, venovaný manželke Adriane (Rispetový veniec o láske). Možno sa domnievať, že je to vôbec prvý rispetový veniec, a nielen v našej poézii. V zbierke pôsobí ako klenot zasadený v obrube prsteňa. Z hľadiska strofickej formy hodno spomenúť ako osviežujúce v rámci celku zbierky aj združené vzájomne sa rýmujúce tercety v Triptychu o smrti.
Teofil Klas
(In: Pavol Prikryl: Úvrate v nás, s. 57 – 58.)
