Pavol Socháň

6. 6. 1862
Liptovský Mikuláš
—  23. 1. 1941
Bratislava
Pseudonym:
Borivoj Rehtáčka, Dobroslav Pokrievka, Dratvoslav Podošva, Dušan Lipeň, Hapták, Kazimír Fundátor Nezbeda, Liptovský,
Žáner:
dráma, odborná literatúra, rozhlasová tvorba

Životopis autora

R. 1868 – 72 študoval na gymnáziu v Kežmarku, odkiaľ ho z národnostných dôvodov vylúčili, z tých istých dôvodov vylúčený aj z učiteľského ústavu v Lučenci (1879 – 81) a zo všetkých stredných škôl v Uhorsku, 1881 – 84 študoval na št. maliarskej škole v Prahe, kde sa stal spoluzakladateľom slov. študentského spolku Detvan, a 1885 – 86 na maliarskej akadémii v Mníchove. R. 1893 – 1912 účinkoval v Martine, kde sa živil ako fotograf, tu napísal niekoľko divadelných hier, režíroval v Slov. spevokole a pričinil sa o založenie Muzeálnej slov. spoločnosti. R. 1912 odišiel do Prahy a stadiaľ po vypuknutí prvej svetovej vojny do USA, kde spolupracoval s krajanskými spolkami. R. 1919 sa vrátil do vlasti, od 1920 bol tlačovým referentom na Ministerstve unifikácií v Prahe, od 1921 prednostom tlačového oddelenia na Župnom úrade v Bratislave a začas aj hlavným tajomníkom Slov. ligy. R. 1922 zakladal Ústredie slov. ochotníckych divadiel v Martine, 1923 – 24 pracoval v redakcii Slov. sveta, 1924 – 26 Národného denníka a neskôr bratislavského Rádiojournálu. Jeho dramatickou prvotinou bola veselohra Civilné manželstvo (Slov. pohľady 1888, knižne 1910), ďalej napísal jednodejstvovú veselohru Tobiáš Klepeto alebo Kvartieľ vo veľkom meste (Slov. pohľady 1906, knižne 1924), veselohru Honorár (Letopis Živeny 1906, knižne 1907), spoločenské drámy Sedliacka nevesta (1910) a Renegát (1924), ďalej Jánošík a lesné víly (1918). R. 1923 vydal komické výstupy pod názvom Smiešky a smiechoty a Fotograf, veselohry pre rozhlas Romeo a Júlia a Predaná nevesta alebo Koniec dobrý, všetko dobré (obe 1934). Ľudové umenie popularizoval vo vyše 500 samostatne a časopisecky uverejnených prácach; autor biografie Zbojník Juro Jánošík, a akým bol v skutočnosti... (1924).