Pavol Stanislav photo 1

Pavol Stanislav

6. 5. 1943
Nemčiňany
Vlastné meno:
Pavol Pius

Napísali o autorovi

Napriek tematickej a problémovej rozmanitosti tvoria básnické zbierky Pavla Stanislava vzácny celok – mozaiku slov (obrazov, nálad, myšlienok), ktoré sú pospájané ako ruženec, v ktorom každá pátrička znamená svoj samostatný vesmír, svoje absolútno.

Stanislavova poetika je apoteózou slova (slov, na slovo), ktoré je zaťažené svojím archetypovým významom, ale aj jeho premenlivosťou v historicko-kultúrnych kontextoch. V zbierke Boží rok básnik putuje svetom, ale – obťažkaný vráskami života – stále sa vracia k žriedlu svojej profesie, svojho básnického Ja: „Do sveta vchádzam / Do sveta rozprávok / kde slovo prvotné / Oddávna hľadáme.“ Tam slovo žije svojím prvotným nepoškvrneným životom, vdychuje magmu stvorenia, ktorú odovzdáva stvoriteľskému gestu básnika. Jeho poézia vzniká „Z Písma / písmenka // Z vážnosti / váha / slova“, aby sa k nim nakoniec vracala. Básnik sleduje duchovný pohyb života, uzavretý do jedného roka, nie však v chronologickom občianskom videní, ale v súradniciach náboženských symbolov. Nie je to občiansky, ale Boží rok, ktorý sa stáva rámcom, ale aj lakmusom pre manifestáciu duchovných chvení a aktivít človeka, ktoré ho povznášajú do krážov Duchovna a Absolútna. Napriek tomu nejde o poéziu metafyzickú, jej sakrálne sekvencie oscilujú medzi sviatkom a piatkom, medzi nebom a zemou, duchom a hmotou. Človek žije svoj každodenný život, v ktorom však básnik prostredníctvom slov – symbolov odhaľuje jeho transcendentálne súradnice.

Lakonickosť štýlu, gnómickosť básnickej výpovede, slovo ako sebestačná dominanta, sakrálnosť spájajúca ľudskú imanenciu a transcendenciu tvoria to špecifikum, s ktorým prichádza na trh básnickej márnosti Pavol Stanislav. V akte básnickej meditácie tak v slove spája jeho stvoriteľské i sekundárne, duchovné i materiálne, historické i súčasné konotáty, ponúka čitateľom ich esenciu, núti k vnímaniu sveta a človeka ako duchovných mystérií. Ide o taký aspekt videnia sveta, ktorý dlho absentoval v orchestri slovenskej poézie.

Andrej Červeňák

----------

In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 4. 7. 2018, č. 25 – 26, príloha Literatúra, s. VIII:

"Dôstojný dedič demokratických, filantropických a sakrálnych tradícií slovenskej poézie."

Andrej Červeňák

"Jeho poézia je vybudovaná na ľudovej veršovanej slovesnosti a kresťanských tradíciách."

Jaroslav Rezník

"Paľo je básnik, ktorý sa modlí, keď myslí, a myslí, keď sa modlí."

Tomáš Winkler v knihe Ranné zamyslenia

----------