Pavol VONGREJ r. 1953 maturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, 1953 – 58 študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách dva roky učil na gymnáziu, od 1960 pôsobil v Matici slov. v Martine v rôznych funkciách, prevažne v Literárnom archíve. Po r. 1968 nesmel publikovať, od 1973 býval v Bratislave a pracoval v Matici slov., od 1997 na dôchodku. Svoje bádateľské úsilie zameral na pramenný výskum slov. romantickej literatúry. Prvú knižnú publikáciu o Matici slov. Z vôle ľudu zrodená (1963) pripravil s M. Kováčom, potom spoločne s A. Maťovčíkom vydal výber z matičných literárnoarchívnych zbierok Slovenská literatúra v rukopisoch (1963). Napísal knižnú esej Janko Kráľ – básnik búrlivák (1966). Zostavil antológiu z neznámej romantickej poézie Keby si počul všetky tie víchrice… (1966), vydal monografiu Dielo Sama Vozára (1967), knižnú esej o Sládkovičovi Diamant v hrude (1970), sprístupnil neznámy rkp. Jána Botta Čachtická pani (1978), vydal Listy Jána Bottu (1983), knihu pramenných štúdií o Kráľovi, Kalinčiakovi, Bottovi, Sládkovičovi, Hodžovi Zlomky z romantizmu (1982) i básnickú zbierku Ako hosť (1998), výber z celoživotnej básnickej tvorby. Na vydanie pripravil 4. zv. zobraných spisov Jozefa Škultétyho O romantizme (1987), životný príbeh Jána Botta opísal v beletrizovanej eseji Súdny deň básne (1986) a dramatické osudy Janka Kráľa v eseji Syn sveta (1989), obe spoločne v 2. vydaní pod názvom Dvaja romantici (1994). Edične pripravil výber z tvorby Karola Kuzmányho Sláva šľachetným (1993). Autor štúdie Literárna história v Matici slovenskej (1988), biografickej eseje o M. M. Hodžovi Vyhnanec (2000). Posmrtne vyšla jeho biografia K. Kuzmányho Kto za pravdu… (2002), do tlače pripravil komentovanú básnickú epopeju M. M. Hodžu Matora (2003).
