Najlepšie poznám súčasnosť. Pre mňa je prirodzené, že sa otázkou prihlásenia k aktuálnym spoločenským témam či obvineniam zo žurnalizmu ani nezaoberám. Mám písať o SNP či holokauste, keď som ho neprežil? Jednoducho žijem v tejto dobe a prítomnosť či blízku minulosť nepovažujem za aktuálne spoločenské témy strihnuté žurnalizmom. Myslím si, že každý, kto číta, veľmi ľahko vníma rozdiel medzi žurnalizmom a umeleckou literatúrou. Človek a jeho vzťahy sa mi (zatiaľ) najlepšie zobrazujú cez prítomnosť. Okrem toho mám dojem, že o súčasnosti, aj keď často žánrovo posunutej, píšu aj ostatní spisovatelia na Slovensku či vo svete. Snažím sa o jedno: aby čitateľ moju knihu, ak ju raz chytí do ruky, už nepustil a prečítal ju celú.
