Weiss má výhodu v tom, že ako autor-románopisec s ambíciou zobrazovať spoločenské dianie, zachytiť „pulz“ široko chápanej ponovembrovej reality na väčšej ploche, teda podať svedectvo o dobe a jej zmenách, je viac-menej solitérom.
Zoltán Rédey
Napriek tomu, že román Žime, potom uvidíme sa nevyznačuje nijakou mimoriadnou dramatickosťou, jeho konzistencia je vyvážená znalosťou prostredí, aktivitou postáv i zmyslom pre románové proporcie. Preto azda nebolo potrebné do záveru nahromadiť toľko dramatických vyvrcholení. No Weiss nepodľahol ani zvodom akčnosti, ani móde duchovného exhibicionizmu a naznačená cesta je solídnym východiskom pre ďalšie románové kreácie.
Alexander Halvoník
Možno autor názvom knihy Traja priatelia zámerne vytvoril alúziu k Remarquovým Trom kamarátom. S tým, zrejme zámerom, sa Weiss prihovára aj zdatnejším čitateľom, ponúka šancu porovnať mládež v zlomových obdobiach kedysi a dnes. Ktorá mládež je vyzretejšia? Ktorá je empatickejšia, ktorá humánnejšia? Akoby mimochodom rozpráva Pavol Weiss vlastne o celej našej nie vždy spoločenskej spoločnosti. O ľuďoch, ktorí sa snažia spojiť slobodu s mocou a neuvedomujú si, že sloboda získaná mocou je vždy iba obmedzenou, podmienenou slobodou.
Ľuboš Svetoň
Dnes je v spisovateľských kruhoch veľmi populárny názor, že spisovateľ má vlastne písať pre seba a vtedy vzniká to najväčšie umenie (o jeho kvalite sa, bohužiaľ, dozvie málokto okrem autora samého). Mne je sympatické, že Pavol Weiss rozmýšľa nad tým, čo jeho čitateľov zaujíma, a snaží sa im prostredníctvom zážitkov svojich postáv pripomenúť ich vlastné zážitky. To sa stalo aj mne pri Troch priateľoch – spomenul som si na dávno zabudnuté situácie. Snaží sa oživiť to rozprávačské, čo bolo po stáročia podstatou spisovateľského remesla.
Juraj Heger
